Trópy sú umelecké prostriedky, ktoré vznikajú prenášaním významov. Prenášanie významov je založené na tom, že predstavu A pomenujeme predstavou B, s ktorou má spoločný niektorý význam. Napr. zvuk vetra a zvuk píšťalky. Prenesením vzniká obrazné (nepriame) pomenovanie: Vietor hudie v korunách stromov.

K trópom patrí: metafora, metonymia, synekdocha, symbol, personifikácia, prirovnanie, epiteton, perifráza.

Podľa spôsobu prenášania sa trópy delia na dva hlavné typy: metaforu a metonymiu. Metafora vzniká prenášaním významov na základe podobnosti. Metonymia vzniká prenášaním významov na základe vnútornej súvislosti.

 Metafora sa viac používa v lyrike a metonymia v epike.

Metafora

Metafora (gréc. prenos, prenesenie) je obrazné pomenovanie, ktoré vzniká prenášaním významov na základe podobnosti. To znamená, že sa slovným spojením alebo vetou označujúcim istý jav, dej, vec, vlastnosť pomenuje iný, podobný jav, dej, vec, vlastnosť:

  • podobnosť medzi plynutím času a tečúcou vodou – nado mnou tíško pretekala noc,
  • zvuková podobnosť medzi dažďom a padajúcim lístím – lístie prší,
  • podobnosť medzi farbou snehu a sivými vlasmi – má na hlave sneh.

Príklady:

V poslednom lúči starootcovská horela roľa. (I. Krasko, Otcova roľa)

…mladosť…je kvetín lásky rajská záhrada, je anjel v prachu zaviaty! (A. Sládkovič, Marína)

Niektoré metafory častým používaním zovšednejú, používajú sa v bežnej reči. Vznikajú tak lexikalizované metafory. Napr. smola sa mu lepí na päty, tvár mu horela od hanby.

Personifikácia

Personifikácia (z lat. persona – osoba, facere – robiť, konať) je druhom metafory. Vzniká, keď sa neživým predmetom prisudzujú ľudské vlastnosti alebo schopnosti.

Príklady:

Poddaných krvou napitá pôda domov ma volá…  (I. Krasko, Otcova roľa)

zem stene… (P. O. Hviezdoslav, Krvavé sonety)

Slnce v zlatej kolíske nad horou umiera… (J. Botto, Smrť Jánošíkova)

Metonymia

Metonymia (gréc. – zámena mien) je umelecký prostriedok, patrí k trópom. Je to obrazné pomenovanie, ktoré vzniká prenášaním významov na základe vnútornej súvislosti .

Rovnako ako metafora aj metonymia môže byť lexikalizovaná. Napr. Číta Kukučína. Počúva Čajkovského. Vypil už tretí pohár. Živí sa rukami.

Najbežnejším druhom metonymie je synekdocha. Je založená na kvantitatívnej zámene, ktorá pomenúva:

  1. nejaký celok jeho časťou (pars pro toto)

A ty si zatiaľ vyčkávala na mňa, ty verná rodná hruda kamenistá…. (J. Kostra, Moja rodná)

  1. nejakú časť celkom (totum pro parte)

Celá dedina sa zbehla pozrieť sa na ten zázrak. 

Prirovnanie

Prirovnanie (lat. comparatio), druh trópu, je častým prostriedkom umeleckého štýlu. Má tri členy:

  • to, čo sa prirovnáva (chlapec),
  • to, k čomu sa prirovnáva (jedľa),
  • a to, čo je pre predchádzajúce dva členy spoločné (vysoký).

Chlapec je vysoký ako jedľa. 

Keď je spoločná vlastnosť dvoch porovnávaných členov jasná, nemusí byť priamo pomenovaná. Chlapec ako jedľa. Prirovnanie má blízko k metafore. V metafore sa používajú slová v prenesenom význame, v prirovnaní majú priamy význam. Prirovnania zvyšujú názornosť a emocionalitu literárneho prejavu. V prirovnaní sa najčastejšie používa spojka ako, ďalšie spojky sú: sťa, ani, jak, než, sťaby. Existuje aj bezspojkové spojenie. Jeho oči, rozhnevané blesky, pozerali po prítomných. 

Epiteton

Epiteton (z gréc. epithetos – pridaný) je spolu s metaforou a prirovnaním najčastejším výrazovým  umeleckým  prostriedkom. Krátko ho možno definovať ako umelecký prívlastok. Epiteton je spojenie prídavného mena s podstatným menom, má estetickú funkciu. Ozvláštňuje výpoveď, môže vyjadrovať emocionálny alebo hodnotiaci vzťah. Napr. zvlnený chrbát hôr s mäkkými tieňmi, ubolená duša, tvoje žiarivé oči.

Staršie poetiky rozlišujú dva druhy:

epiteton constans (stále epiteton) sa opakuje často v spojení s určitým podstatným menom, vyskytuje sa hlavne v ľudových piesňach: švárny šuhaj, biela húska, trávička zelená

epiteton ornans  (ozdobné epiteton) je nezvyčajné, zaujímavé, nové: smaragdové oči.

Symbol

Symbol (gréc. symbolon – znak, znamenie) je znak, ktorý vzniká na základe zaužívaného označenia. Ide o znázornenie abstraktného pojmu konkrétnym predmetom. Napr. srdce – láska, Tatry – Slovensko, topole – smútok. 

Perifráza

Perifráza (gréc. perifrasis – opis) vzniká tak, že predmet alebo pojem sa nepomenuje priamo, ale vymenujú sa jeho znaky. Napr. zem vychádzajúceho slnka (Japonsko), mesto pod viničným vrchom (Nitra).

batoh proti zlodejom
tlačidlo batoh
Zdroj: www.alinda.sk

Pin It on Pinterest