Všimli ste si, že literatúra, predovšetkým poézia, ale aj bežná reč dokážu maľovať obrazy slovami? Ako je možné, že veta vo vás vyvolá emóciu alebo živú predstavu? Odpoveď sa skrýva v používaní umeleckých jazykových prostriedkov, medzi ktoré patrí aj metafora a personifikácia.
Tieto dva umelecké prostriedky patria k základom obraznosti. Hoci sa často spomínajú spoločne, každý z nich funguje na inom princípe. V tomto článku si podrobne vysvetlíme, čo presne znamenajú, ako ich spoľahlivo rozoznať, aký je ich význam a ukážeme si množstvo príkladov.
V umeleckej literatúre, predovšetkým v poézii, patrí metafora a personifikácia k najčastejším umeleckým prostriedkom.
Metafora
Metafora (gréc. prenos, prenesenie) je obrazné pomenovanie, ktoré vzniká prenášaním významov na základe podobnosti. To znamená, že sa slovným spojením alebo vetou označujúcim istý jav, dej, vec, vlastnosť pomenuje iný, podobný jav, dej, vec, vlastnosť:
- podobnosť medzi plynutím času a tečúcou vodou – nado mnou tíško pretekala noc,
- zvuková podobnosť medzi dažďom a padajúcim lístím – lístie prší,
- podobnosť medzi farbou snehu a sivými vlasmi – má na hlave sneh.
Metafora – príklady:
V poslednom lúči starootcovská horela roľa. (I. Krasko, Otcova roľa)
…mladosť… je kvetín lásky rajská záhrada, je anjel v prachu zaviaty! (A. Sládkovič, Marína)
….zapadá…. v sutiny jasný palác kultúry… (P. O. Hviezdoslav, Krvavé sonety)
….a človek, koník túlavý, od srdca k srdcu kluše… (M. Válek, Jesenná láska)
Niektoré metafory častým používaním zovšednejú, používajú sa v bežnej reči. Vznikajú tak lexikalizované metafory. Napr. smola sa mu lepí na päty, tvár mu horela od hanby.
Neprehliadni: Epiteton: Charakteristika umeleckého prostriedku
Personifikácia
Personifikácia (z lat. persona – osoba, facere – robiť, konať) je druhom metafory. Vzniká, keď sa neživým predmetom prisudzujú ľudské vlastnosti alebo schopnosti.
Personifikácia – príklady:
Poddaných krvou napitá pôda domov ma volá… (I. Krasko, Otcova roľa)
…zem stene… (P. O. Hviezdoslav, Krvavé sonety)
Slnce v zlatej kolíske nad horou umiera… (J. Botto, Smrť Jánošíkova)
…..v tichých hroboch spia v pokoji. ( S. Chalupka, Turčín Poničan)
.….a rieka už viac nevraví a rieka nenarieka. (M. Válek, Ticho nad krajom)
Prečítaj si: Aforizmus: Význam a príklady
Metafora a personifikácia nie sú len záležitosťou básnikov a spisovateľov. Ako sme videli na príklade lexikalizovaných metafor, sú pevnou súčasťou nášho každodenného jazyka a myslenia. Formujú spôsob, akým vnímame svet, ako sa vyjadrujeme o svojich pocitoch a ako chápeme zložité javy.
Keď nabudúce budete čítať knihu alebo počúvať pieseň, skúste sa na chvíľu zastaviť a všímať si tieto malé jazykové zázraky. Objavíte tak ďalšiu, hlbšiu vrstvu významu a naplno si vychutnáte skutočné kúzlo jazyka.
