Metafora (gréc. prenos, prenesenie) je obrazné pomenovanie, ktoré vzniká prenášaním významov na základe podobnosti. To znamená, že sa slovným spojením alebo vetou označujúcim istý jav, dej, vec, vlastnosť pomenuje iný, podobný jav, dej, vec, vlastnosť:

  • podobnosť medzi plynutím času a tečúcou vodou – nado mnou tíško pretekala noc,
  • zvuková podobnosť medzi dažďom a padajúcim lístím – lístie prší,
  • podobnosť medzi farbou snehu a sivými vlasmi – má na hlave sneh.

Príklady:

V poslednom lúči starootcovská horela roľa. (I. Krasko, Otcova roľa)

…mladosť… je kvetín lásky rajská záhrada, je anjel v prachu zaviaty! (A. Sládkovič, Marína)

Niektoré metafory častým používaním zovšednejú, používajú sa v bežnej reči. Vznikajú tak lexikalizované metafory. Napr. smola sa mu lepí na päty, tvár mu horela od hanby.

chvíľka relaxu

Personifikácia (z lat. persona – osoba, facere – robiť, konať) je druhom metafory. Vzniká, keď sa neživým predmetom prisudzujú ľudské vlastnosti alebo schopnosti.

Príklady:

Poddaných krvou napitá pôda domov ma volá… (I. Krasko, Otcova roľa)

zem stene… (P. O. Hviezdoslav, Krvavé sonety)

Slnce v zlatej kolíske nad horou umiera… (J. Botto, Smrť Jánošíkova)

Neprehliadni: Epiteton: Charakteristika umeleckého prostriedku

Pin It on Pinterest