Epiteton – básnický prívlastok, druh obrazného pomenovania, (z gréc. epithetos – pridaný) je spolu s metaforou a prirovnaním najčastejším výrazovým umeleckým prostriedkom. V školskej praxi často vzniká problém správne ho identifikovať, preto vám v článku vysvetlíme všetko, čo by ste o básnickom prívlastku mali vedieť.
Zopakuj si: Umelecké jazykové prostriedky: Charakteristika a príklady
Čo je epiteton?
Krátko ho možno definovať ako umelecký prívlastok. Epiteton je spojenie najčastejšie prídavného mena s podstatným menom a má estetickú funkciu.
Napríklad:
zvlnený chrbát hôr s mäkkými tieňmi,
ubolená duša,
tvoje žiarivé oči.
Teda je potrebné odlišovať spojenie bežného prídavného mena s podstatným menom a prívlastku s podstatným menom. Spoločným znakom je to, že vyjadrujú vlastnosť podstatného mena, ale epiteton ozvláštňuje výpoveď, môže vyjadrovať emocionálny alebo hodnotiaci vzťah.
Porovnajte
epiteton gramatický prívlastok
uháňajúca hmla hustá hmla
dravý prúd silný prúd
belostné úbočia zasnežené úbočia
Staršie poetiky rozlišujú dva druhy:
Epiteton constans (stále epiteton) sa opakuje často v spojení s určitým podstatným menom, vyskytuje sa hlavne v ľudových piesňach, kde šuhaj je vždy švárny, húska biela, trávička zelená. Nachádza sa tiež v homérskych eposoch: rýchlonohý Achilles.
Epiteton ornans (ozdobné epiteton) je nezvyčajné, zaujímavé, nové: smaragdové oči.
Využitie epiteta
Keďže epiteton patrí k obrazným pomenovaniam (trópom), stretávame sa s ním najčastejšie v lyrickej poézii.
Napríklad:
Pokojný večer na vŕšky padal,
na sivé polia.
V poslednom lúči starootcovská
horela roľa.
Z cudziny tulák vkročil som na ňu
bázlivou nohou.
Slnko jak koráb v krvavých vodách
plá pod oblohou.
(Otcova roľa – Ivan Krasko)
Svojím emocionálnym pôsobením zvýrazňuje umelecký opis, preto má svoje miesto aj v próze naturizmu (lyrizovanej próze).
Napríklad:
„ Bola to vôňa mladej jedliny, ktorá sa ešte predošlej moci rozvinula do žltých mládnikov, vôňa navretých pupencov na rozpukanej kôre, vôňa spiacej brezy, tisového dreva, prenikavá vôňa horskej lipy, ťažká vôňa zeme, machu, zahnívajúceho lístia, ľahká vôňa oblohy a hviezd.“ (Nevesta hôľ – František Švantner)
