Vetné členy sa rozdeľujú na hlavné vetné členy a  vedľajšie vetné členy. Hlavné vetné členy v dvojčlennej vete sú podmet a prísudok. Vzájomne sa podmieňujú, tvoria prisudzovací sklad. V jednočlennej vete je hlavným vetným členom vetný základ.

Vedľajšie vetné členy sú: predmet, príslovkové určenie a prívlastok. Doplnok a  prístavok sú polovetné konštrukcie.

Prísudok (predikát)

Prísudok je hlavný vetný člen dvojčlennej vety. Pri určovaní  vetných členov ako prvý hľadáme prísudok. Čo o ňom musíme vedieť? Gramaticky sa zhoduje s podmetom. Vyjadruje činnosť (Sestra pláva.), stav (Sused je chorý.)vlastnosť (Bola vždy láskavá.). Pýtame sa naň otázkou: Čo robí? Čo sa deje?

Pozri aj: Rozdelenie viet podľa členitosti 

Prísudok môže byť:

  • jednoduchý slovesný – je vyjadrený jednoduchým alebo zloženým slovesným tvarom. Napr.: Športovec trénuje. Sestra bude tancovať. Chlapec by bol čítal.
  • zložený slovesný – je tvorený určitým tvarom pomocného slovesa a neurčitkom plnovýznamového slovesa. Napr.: Jurko chce čítať hlavne dobrodružnú literatúru. Starý otec na to nemohol zabudnúť. Súťažiaci začal spievať.
  • slovesno-menný – tvorí ho sponové sloveso a podstatné meno, prídavné meno, zámeno, číslovka alebo príslovka. Napr.: Môj syn bude lekár. Jar je nádherná. Rozprávková kniha bola moja. Priatelia sú prví. To je dobre.

Keď sa doučíš, zabav sa >>> 

 Podmet (subjekt)

Keď máme určený prísudok, hľadáme podmet, teda činiteľa deja. Je to  hlavný vetný člen dvojčlennej vety. Tvorí prisudzovací, teda vetný sklad s prísudkom. Pýtame sa naň otázkou: Kto, čo? + podmet. Podmet môže byť činiteľom deja (Učiteľ vysvetľoval náročné učivo.), nositeľom stavu (Brat je vysokoškolák.)nositeľom vlastnosti (Monika je veľmi šikovná.), zasiahnutý dejom v pasívnych vetách (Úloha je napísaná.). Podmet je vyjadrený nominatívom (kto? čo?).

Podmet môže byť vyjadrený: 

  1. podstatným menom – napr.: Slnko sadá za hory. Ruže nádherne voňajú. Jablko nepadá daleko       od stromu.
  2. prídavným menom –napr.: Chorý sa rýchlo uzdravil. Sýty hladnému neverí. Najlepší pôjdu na            výlet.
  3. zámenom – napr.: On dnes neprišiel do práce. To je pravda. Kto prinesie kvety? Nikto neodišiel.
  4. číslovkou – napr.: Dvaja neprišli. Prvý dostane odmenu. Z celej triedy prišli len piati.
  5. slovesným neurčitkom – napr.: Žiť nie je ľahké. Hovoriť je striebro, mlčať je zlato.

Genitívny podmet

Zriedkavo je podmet vyjadrený genitívom. Napr. Chleba nebolo. Na oblohe nesvietilo jedinej hviezdy.

Oplatí sa vedieť: Ako sa rozdeľujú vety podľa zloženia

Podľa zloženia býva podmet:

  1. holý – Mesiac svietil na nočnej oblohe.
  2. rozvitý – Jasný mesiac svietil na nočnej oblohe.
  3. viacnásobný – Mesiac a hviezdy svietili na nočnej oblohe.

Pin It on Pinterest