Rozprávka je žáner ľudovej slovesnosti. Patrí k najstarším epickým útvarom. Hlavným znakom rozprávky je, že v príbehu bojuje dobro a zlo a dobro víťazí. Postavy sa rozdeľujú na dobré a zlé a nemenia sa. Čas a miesto nie sú určené. Rozprávky sa začínajú formulkami: Kde bolo, tam bolo…. Za siedmimi horami, za siedmimi dolinami… Kde sa voda sypala a piesok sa lial… Žil raz jeden kráľ… V rozprávkach sa vyskytujú magické čísla 3, 6, 7. Opakovaním deja vzniká gradácia, často s obmenami – s variáciou.
Delenie rozprávok
Rozprávky sa rozdeľujú podľa nasledujúcich kritérií:
- podľa formy na prozaické, básnické a dramatické,
- podľa autora na ľudové a umelé (autorské),
- podľa obsahu na fantastické, realistické a zvieracie,
- podľa spôsobu a spracovanie témy na klasické a moderné.
Fantastické – je to rozprávka, v ktorej sú neskutočné postavy, neskutočné deje, objavujú sa tam magické čísla a čarovné predmety.
Realistické – je to rozprávka, v ktorej prevláda reálna skutočnosť a zobrazuje každodenný život. Hrdinami sú jednoduchí dedinskí ľudia, ich vlastnosti sú často zveličené. Uplatňuje sa v nich humor.
Zvieracie – hlavnými postavami sú zvieratá.
Tiež si prečítaj: Čo je báj?
Zberatelia rozprávok:
- Pavol Dobšinský
- Samo Czambel
- Anton Habovštiak
