Rozprávky nevnímame len ako príbehy na dobrú noc, pretože sú nositeľmi odvekej múdrosti, túžby po spravodlivosti a morálky nášho ľudu. Čo však robí rozprávku rozprávkou? Poďme sa pozrieť na jej pôvod a typické znaky a rozdelenie.
Rozprávka je žáner ľudovej slovesnosti. Po báji patrí k najstarším epickým útvarom.
Hlavné znaky rozprávky
- Jej hlavným znakom je, že v príbehu bojuje dobro a zlo a dobro víťazí.
- Postavy sa rozdeľujú na dobré a zlé a nemenia sa.
- Čas a miesto nie sú určené.
- Začínajú sa formulkami: Kde bolo, tam bolo…. Za siedmimi horami, za siedmimi dolinami… Kde sa voda sypala a piesok sa lial… Žil raz jeden kráľ…
- Končia sa formulkami: Zazvonil zvonec a rozprávky je koniec. A žili šťastne, kým nepomreli.
- V rozprávkach sa vyskytujú magické čísla 3, 6, 7.
- Magické čísla sa nájdeme v názve: Tri oriešky pre Popolušku, O troch grošoch, Tri citróny, Sedem zhavranelých bratov; v počte osôb: traja bratia, tri úlohy, tri želania, sedem trpaslíkov; v deji: hlavná postava musí spniť tri úlohy.
- Opakovaním deja vzniká gradácia, často s obmenami – s variáciou.
Delenie rozprávok
Rozprávky rozdeľujeme podľa nasledujúcich kritérií:
- podľa formy na prozaické, básnické a dramatické,
- podľa autora na ľudové a umelé (autorské),
- podľa obsahu na fantastické, realistické a zvieracie,
- podľa spôsobu a spracovanie témy na klasické a moderné.
Ľudové rozprávky
- nemajú známeho autora
- šírili sa ústnym podaním z pokolenia na pokolenie (tradovanie)
- neskôr ich zapisovali zberatelia ľudových rozprávok
Tiež si prečítaj: Čo je báj?
Fantastická rozprávka
Je najčastejšia a najtypickejšia rozprávka, v ktorej sú neskutočné deje a neskutočné postavy (ježibaby, draci, antropomorfizované zvieratá). Objavujú sa tam magické čísla a čarovné predmety. Hrdinovia sa môžu premieňať na zvieratá a veci, môžu sa stať neviditeľnými, zomrieť a znovu ožiť. Zvieratám, rastlinám a veciam sa pripisujú ľudské vlastnosti. K fantastickým rozprávkam patria: O dvanástich mesiačikoch, Popolvár, Slncový kôň, Popoluška.
Realistická rozprávka
Je rozprávka, v ktorej prevláda reálna skutočnosť, fantastické prvky ustupujú. Nevyskytujú sa v nej neskutočné postavy a predmety. Zobrazuje každodenný život a hrdinami sú jednoduchí dedinskí ľudia, ich vlastnosti sú často zveličené. V príbehu, budovanom na konfrontácii chudoby a bohatstva víťazí dôvtip a múdrosť, pýcha je potrestaná. Realistickú rozprávku charakterizujú: jednoduchý dej, humor a múdrosť ľudových hrdinov. Najznámejšou je rozprávka O troch grošoch.
Zvieracia rozprávka
Hlavnými postavami sú zvieratá. Zastupujú ľudí, hovoria ľudskou rečou, myslia a cítia ako ľudia ( sú antropomorfizované). Ak v rozprávke vystupujú ľudia, sú nie hlavnými, ale vedľajšími postavami. Niektoré zvieratá majú ustálené vlastnosti, napríklad líška je prefíkaná, zajac bojazlivý, medveď ťarbavý. Rozdiel medzi bájkou a zvieracou rozprávkou je v tom, že zvieracia rozprávka je vtipnou paralelou s ľudským svetom, má pobaviť a prekvapiť dômyselným nápadom, ale bájka príbehom poukazuje na prevažne zlé ľudské vlastnosti a obsahuje poučenie. K zvieracím rozprávkam patria: Koza odratá a jež, Starý Bodrík a vlk, O siedmich kozliatkach.
Zberatelia rozprávok
Na Slovensku:
- Pavol Dobšinský
- Samo Czambel
- Anton Habovštiak
V Čechách:
- Božena Němcová
Známe rozprávky iných národov
- Charles Perrault: Kocúr v čižmách, Červená čiapočka, O perníkovej chalúpke
- Hans Christian Andersen: Cisárove nové šaty, Princezná na hrášku, Škaredé kačiatko, Statočný cínový vojačik, Kresadlo, Malá morská víla
- bratia Grimmovci: Janko a Marienka, Šípková Ruženka, Popoluška, Snehulienka
- Carlo Collodi: Pinocchio
- Lewis Carroll: Alica v krajine zázrakov
- Oscar Wilde: Slávik a ruža
Posolstvo rozprávok pre súčasnosť
A čo nám rozprávkové príbehy hovoria dnes? Pripomínajú nám, že pod povrchom našej zložitej reality stále platia večné princípy. Že boj dobra so zlom sa neodohráva len v začarovaných lesoch, ale v srdci každého z nás.
A čo nám tieto prastaré príbehy hovoria dnes, vo svete technológií, informácií a zdanlivo nekonečných možností? Možno viac, než si myslíme. Pripomínajú nám, že pod povrchom našej zložitej reality stále platia večné princípy. Že boj dobra so zlom sa neodohráva len v začarovaných lesoch, ale v srdci každého z nás. Že odvaha, súcit a múdrosť sú stále tou najmocnejšou mágiou.
Rozprávky tak nie sú únikom z reality. Sú kľúčom k jej hlbšiemu pochopeniu a kompasom, ktorý nám ukazuje, že aj po tej najtemnejšej noci môže prísť ráno, v ktorom dobro zvíťazí.
