Prístavok (apozícia) je druh voľne pripojeného substantívneho prívlastku, teda prívlastku vyjadreného podstatným menom, ktorý vysvetľuje, upresňuje, dopĺňa nadradené podstatné meno.
Prístavok vo vete
Možno povedať, že inými slovami pomenúva nadradené slovo, ktorým je podstatné meno vo funkcii:
podmetu – Privítala nás vysoká žena, mama mojej kamarátky Vierky.
predmetu – Rozprávala príbeh o Tomášovi, pastierovi oviec.
príslovkového určenia – Stromčeky zasaďte na jar, na začiatku vegetácie.
nezhodného prívlastku – Plač malej Hanky, jeho sestry, bolo počuť v celom dome.
Prístavok býva zvyčajne v rovnakom páde ako nadradený vetný člen.
Pozri tiež: Prívlastok – definícia a príklady vedľajšieho vetného člena
Prístavok a čiarka
Ako vidíme z predchádzajúcich príkladov, stojí vždy tesne za nadradeným slovom a graficky je oddelený najčastejšie čiarkami, ale aj pomlčkami alebo zátvorkami.
Napríklad:
Janko Kráľ, najrevolučnejší štúrovský básnik, patrí medzi významné osobnosti slovenskej literatúry.
Janko Kráľ – najrevolučnejší štúrovský básnik – patrí medzi významné osobnosti slovenskej literatúry.
Hlásky (samohlásky, dvojhlásky, spoluhlásky) vznikajú v rečových orgánoch.
Ak sa prístavok nachádza uprostred vety, je oddelený z obidvoch strán čiarkou. Napríklad: Z jadeitu, bieleho a zeleného nerastu, mayskí umelci vyrezávali šperky. V prípade, že je na konci vety, čiarku píšeme len na začiatku prístavku. Napríklad: Na návštevu prišiel aj Milan, priateľ mojej sestry.
Aké prístavky poznáme?
Z hľadiska stavby môže byť prístavok holý, rozvitý a viacnásobný.
V práci pokračovala jeho žena Sophia, Grékyňa. (holý)
Pred Matúšom Kosorínom, novým učiteľom, sa zhŕkli všetci žiaci. (rozvitý)
Jeho rodičia, Marta a Tomáš, mu pripravili prekvapenie. (viacnásobný)
V súčasnej jazykovede sú dva pohľady na prístavok. Prvý, ako sme uviedli v predchádzajúcom texte, ho vysvetľuje ako druh prívlastku. Druhý ho zaraďuje k polovetným konštrukciám.
