Jednoduchá veta má jeden prisudzovací sklad alebo jeden vetný základ.

Jednoduchá veta

a) Holá veta má len prisudzovací sklad.

Prišla zima. Otec súhlasil. Stmieva sa.

b) Rozvitá veta má aspoň jeden určovací sklad (aspoň jeden vedľajší vetný člen).

Zima prišla skoro. Otec súhlasil s matkou. Stmieva sa zavčasu.

Súvetie 

Súvetie (zložená veta) má dva alebo viac prisudzovacích skladov.

Súvetia rozdeľujeme podľa zloženia na:

a) Jednoduché  súvetie – má dve gramatické jadrá, dva prisudzovacie sklady.

Zahrmelo, ale neprší.

b) Zložené súvetie – má tri a viac gramatických jadier, tri a viac prisudzovacích vzťahov.

Zmráka sa, hrmí, ale pršať nebude.

Pozri aj: Podraďovacie súvetie: Druhy vedľajších viet 

Jednoduché súvetie 

Jednoduché súvetia rozdeľujeme podľa vzťahu medzi vetami na:

a) Priraďovacie (parataktické) súvetie vzniká spojením dvoch rovnocenných viet pomocou priraďovacích spojok, spájacích výrazov alebo bezspojkovo.

H1  –  H2

Tie oči ma priťahovali a vyvolávali vo mne nepokoj. Najprv sa rozfúkal vietor, potom začalo pršať. Vyjasnilo sa, začalo mrznúť.

b) Podraďovacie (hypotaktické) súvetie vzniká spojením dvoch nerovnocenných viet (hlavná veta – vedľajšia veta) pomocou podraďovacích spojok a vzťažných zámen, ktoré spravidla stoja na začiatku vedľajšej vety.

 

          HV  (nadradená veta)

                                           VV (podradená veta)  

Prišiel domov, keď sa začalo stmievať. Zdalo sa jej, že si ju nikto nevšíma. Hnevá ho, že nevyhral. 

 

                                         HV  (nadradená veta)

VV (podradená veta)  

Kde niet lásky, tam nemôže byť nič dobrého. Keď ti najlepšie chutí, prestaň jesť.

Pin It on Pinterest