Vetné členy sa rozdeľujú na hlavné vetné členy a vedľajšie vetné členy. Hlavné vetné členy v dvojčlennej vete sú podmet a prísudok. Vzájomne sa podmieňujú, tvoria prisudzovací sklad. V jednočlennej vete je hlavným vetným členom vetný základ.
Vedľajšie vetné členy sú: predmet, príslovkové určenie a prívlastok. Doplnok a prístavok sú polovetné konštrukcie.
Prísudok (predikát)
Prísudok je hlavný vetný člen dvojčlennej vety. Pri určovaní vetných členov ako prvý hľadáme prísudok.
Charakteristika prísudku
Čo o ňom musíme vedieť, ak ho chceme správne určiť?
- Gramaticky sa zhoduje s podmetom.
- Vyjadruje činnosť (Sestra pláva.), stav (Sused je chorý.), vlastnosť (Bola vždy láskavá.).
- Pýtame sa naň otázkou: Čo robí? Čo sa deje?
Pozri aj: Rozdelenie viet podľa členitosti
Prísudok môže byť:
- Jednoduchý slovesný – je vyjadrený jednoduchým alebo zloženým slovesným tvarom. Napr.: Športovec trénuje. Sestra bude tancovať. Chlapec by bol čítal.
- Zložený slovesný – je tvorený určitým tvarom pomocného slovesa a neurčitkom plnovýznamového slovesa. Napr.: Jurko chce čítať hlavne dobrodružnú literatúru. Starý otec na to nemohol zabudnúť. Súťažiaci začal spievať.
- Slovesno-menný – tvorí ho sponové sloveso a podstatné meno, prídavné meno, zámeno, číslovka alebo príslovka. Napr.: Môj syn bude lekár. Jar je nádherná. Rozprávková kniha bola moja. Priatelia sú prví. To je dobre.
Podmet (subjekt)
Keď máme určený prísudok, hľadáme podmet, teda činiteľa deja. Je to hlavný vetný člen dvojčlennej vety. Tvorí prisudzovací, teda vetný sklad s prísudkom. Pýtame sa naň otázkou: Kto, čo? + podmet. Podmet môže byť činiteľom deja (Učiteľ vysvetľoval náročné učivo.), nositeľom stavu (Brat je vysokoškolák.), nositeľom vlastnosti (Monika je veľmi šikovná.), zasiahnutý dejom v pasívnych vetách (Úloha je napísaná.). Podmet je vyjadrený nominatívom (kto? čo?).
Podmet môže byť vyjadrený:
- podstatným menom – napr.: Slnko sadá za hory. Ruže nádherne voňajú. Jablko nepadá daleko od stromu.
- prídavným menom –napr.: Chorý sa rýchlo uzdravil. Sýty hladnému neverí. Najlepší pôjdu na výlet.
- zámenom – napr.: On dnes neprišiel do práce. To je pravda. Kto prinesie kvety? Nikto neodišiel.
- číslovkou – napr.: Dvaja neprišli. Prvý dostane odmenu. Z celej triedy prišli len piati.
- slovesným neurčitkom – napr.: Žiť nie je ľahké. Hovoriť je striebro, mlčať je zlato.
Genitívny podmet
Zriedkavo je podmet vyjadrený genitívom. Napr. Chleba nebolo. Na oblohe nesvietilo jedinej hviezdy.
Oplatí sa vedieť: Ako sa rozdeľujú vety podľa zloženia
Podľa zloženia býva podmet:
- holý – Mesiac svietil na nočnej oblohe.
- rozvitý – Jasný mesiac svietil na nočnej oblohe.
- viacnásobný – Mesiac a hviezdy svietili na nočnej oblohe.
