Slovesá rozdeľujeme na plnovýznamové a neplnovýznamové. Plnovýznamové slovesá samostatne alebo spolu s predmetom vyjadrujú dej – činnosť alebo stav. Napr. čítať (knihu), kúpiť (ovocie), starnúť.
Tiež sa oplatí prečítať: Môžte alebo môžete?
Neplnovýznamové slovesá
Neplnovýznamové slovesá majú gramatické kategórie ako plnovýznamové. Nemajú úplný význam, preto sa spájajú sa s plnovýznamovým slovesom v neurčitku. Delia sa na:
Fázové slovesá – začať, začínať, ostať, ostávať, prestať, prestávať. Označujú začiatok, trvanie alebo dokončenie deja. Napr. Začali cvičiť. Zostal sedieť na mieste. Prestala sa na nás usmievať.
- Modálne slovesá – smieť, musieť, mať, môcť, chcieť, dať. Vyjadrujú možnosť alebo nemožnosť deja. Napr. Nesmieš zabudnúť na stretnutie! Môžeš mi podať knihu? Musíme sa stretnúť.
- Limitné slovesá – ísť, mať. Vyjadrujú začiatočnú fázu deja. Napr. Ide jej hlava puknúť od bolesti.
- Sponové sloveso byť. Napr. Otec je lekár. Bol smutný. Dnes je krásne.
Plnovýznamové a neplnovýznamové sloveso byť
Sloveso byť môže byť neplnovýznamové a plnovýznamové. Neplnovýznamové sponové sloveso byť získa význam, keď je vo vete doplnené podstatným menom (Ján je inžinier.), prídavným menom (Včera bola šťastná.), zámenom (Táto kniha bude moja.)
Sloveso byť je plnovýznamové s významom nachádzať sa, existovať, konať. Napr. Na kuchynskom stole je váza kvetov. Predstavenie bolo v kultúrnom dome.