Próza Jozefa Cígera Hronského Jozef Mak patrí k najvýznamnejším dielam slovenskej medzivojnovej literatúry. Zo žánrového hľadiska ide o román psychologický, individualistický, sociálny a fatalistický, ovplyvnený expresionizmom. Autor zobrazuje slovenskú dedinu so silným sociálnym akcentom. Dej sa odohráva na prelome 19. a 20. storočia v malebnom prostredí slovenskej dediny Hudákovo (Liptov).

Kompozícia a štýl diela Jozef Mak 

Osud Jozefa Maka je zachytený v 75 kratších kapitolách označených číslom. Rozprávač (3. osoba sg.) oslovuje svoje postavy a prihovára sa im. Postavy nekonajú z vlastných podnetov, ale sú osudovo určené utrpením. 

Autorský štýl charakterizuje: 

  • častá lyrizácia v opisoch,
  • zameranie na detaily;
  • hovorovosť, expresívnosť;
  • „farebnosť“ odzrkadľuje psychický svet postáv (biely úsmev, čistý úsmev, krvavé oči, bezkrvné pery);
  • výrazové prostriedky symbolizujú ťažký životný údel (ukrižované ruky, ťažký kríž, strach, hrôza sa valila, variácie slova ťažkosť);
  • spätosť človeka s prírodou.

Hlavné postavy – charakteristika 

Hlavné postavy: Jozef Mak, Ján Mak, MarušaMeľošová, Jula Petrisková 

Jozefa Maka predstavuje autor už v úvode románu: „A keď nad Hudákovom rozknísal sa ospalý vietor a pobral sa ponad dedinu k východu, vtedy zabolelo matkino lono naposledy a narodil sa Jozef Mak. Jozef Mak, obyčajný človek, milión, ktorého nečaká na svete nik a nik ho spomínať nebude, keď sa zo života vráti. Jozef Mak: milión. Čo sa spomína len ako ľudstvo, a nikdy nie ako človek.“ Jeho priezvisko je symbolom bezvýznamnosti, malosti, drobnosti, mnohosti. Okrem matkinho strachu ho nikto nečakal, iba pohŕdanie a nenávisť. Narodil sa ako nemanželské dieťa vdovy po Jánovi Makovi.

Osud ho už nemá čím obdarovať, dá mu do vienka ukrižované ruky (symbol utrpenia). Nedá mu k nim ale ústa (o svojej bolesti Jozef nedokáže hovoriť).

Verí, že  každý má už od narodenia vopred stanovené miesto a osud. Jeho život tvorí celý rad tragédií, je poznačený biedou a útlakom. Láska k blížnemu sa u Jozefa Maka prejavuje láskou k matke, k bratovi Janovi, k domovu, k Maruši Meľošovej a neskôr k manželke Jule. Mak sa vyrovnáva so všetkými nepriaznivými a tragickými udalosťami a prijíma  rany osudu ako zásahy Božej prozreteľnosti. Zdá sa, že sa udalosti odohrávajú iba okolo Jozefa Maka a on je len súčasťou tohto diania.

Tiež si prečítaj: Jozef Cíger Hronský: Tvorba – prehľad a znaky

Ján Mak je starším bratom Jozefa Maka, predstavuje jeho protiklad. Je prudkej a výbušnej povahy, nenávidí svojho nevlastného brata Jozefa. Jano je egoista, nehľadí na svoju ženu a dieťa. Pri hľadaní vlastného šťastia všetkých opustí.

Maruša Meľošová bola v mladosti veselým, pekným, pracovitým dievčaťom. Ľúbila Jozefa Maka. Po jeho odchode na vojnu sa po nahováraní vydala za Jána Maka. Choroba jej peknú tvár zmenila na nepoznanie. Už nebola pekná a veselá, ale pasívne znášala svoj osud. Ten sa završuje tragicky – utopí sa pri vyváraní bielizne.

Jula Petrisková – obetavá, oddaná, mlčky trpiaca žena. Dedina ju v mladosti odsúdila, že sa nikdy nevydá, lebo má telesnú chybu. Zvykla si poslúchať a plniť rozkazy iných. Je šťastná, keď sa stane manželkou Jozefa Maka, nie je už zbytočná. Jozef Mak jej ale až veľmi neskoro dá najavo, že mu na nej záleží. Jula pri pôrode umiera.

Jozef Mak je príkladom obrovskej vytrvalosti a húževnatosti: „Trp, Jozef Mak. Človek – milión si, nuž vydržíš všetko, keďže nie je pravda, že najtvrdší je kameň, najmocnejšia je oceľ, ale pravda je, že najviac vydrží na svete obyčajný Jozef Mak.“

Literárny kritik Alexander Matuška o postave napísal: …jeho malý život je veľký schopnosťou všetko prekonať a prebolieť.“

Pin It on Pinterest