„V našej dobe sú peniaze všetko; poskytujú vážnosť, postavenie, priateľov, úspechy, nadanie, ba aj ducha; nie je teda nič čudného, že sa ten milučký kov stal predmetom neutíchajúcej lásky a starostlivosti každého veku a každého stavu.” Honoré de Balzac
Ľudská komédia
Honoré de Balzac sa preslávil veľkolepým literárnym cyklom Ľudská komédia (1842), v ktorom sa pokúsil zachytiť všetky stránky života ponapoleonského Francúzska. Názov cyklu je odkazom na Danteho Božskú komédiu. Balzacov titul naznačuje svetské a ľudské témy realistického spisovateľa.
Román Otec Goriot ponúka hneď niekoľko príbehov. Sledujeme nielen dojímavý príbeh bezbrehej lásky Goriota k svojim dvom dcéram, no Balzac po prvýkrát predstavuje dve kľúčové postavy, s ktorými sa stretneme v celej La Comédie Humaine: Eugena de Rastignac a Vautrina. Autor predstavuje Rastignaca, ktorý je vnímaný ako archetyp chladnej a rozumom vedenej ctižiadosti, v inom svetle. Takého, aký bol na začiatku po príchode do Paríža. Ako mladého muža zmietaného medzi túžbou po spoločenskom postavení a veľkorysosťou.
Neprekvapuje nás, že pre Balzaca, ktorý sa napriek neurodzenému pôvodu túžil zaradiť do aristokratickej spoločnosti, je typická téma ambiciózneho mladíka bojujúceho o spoločenský postup v nemilosrdnom svete najvyšších vrstiev Paríža.
Románové postavy ako odraz spoločnosti
Balzac bol fascinovaný a zároveň zhrozený sociálnym systémom svojej doby, keď hodnoty materiálneho bohatstva a zisku postupne nahrádzali to, čo považoval za stabilnejšie – morálne hodnoty starých čias.
Oplatí sa pozrieť: Postromantizmus, európsky realizmus a realizmus v slovenskej literatúre: Prehľad období
Balzac si dokonale pripravuje scénu, detailnými opismi prostredia sa približuje k posta-vám. Keď dej nadobudne spád, nechýbajú prekvapujúce zvraty, ostré kontrasty a veľké strety.
Román Otec Goriot spája bytosti na konci svojej cesty (Goriot), mladých ľudí, pre ktorých sa v novom svete všetko začína (Rastignac), dokonca aj ľudí z okraja spoločnosti (Vautrin).
V našej prezentácii predstavujeme nielen hlavných aktérov, ich príbehy a konflikty, ale približujeme aj motívy ich konania a spoločenské sily, ktoré „lámu“ ich charakter.
Prostredníctvom postavy Rastignaca prispieva Balzac k literárnej tradícii bildungsromanu – románu o vzdelávaní, zasvätení a dospievaní – no „vzdelanie“, ktoré dostáva, spočíva v umení klamstva a karierizmu. Balzacovský román je najčastejšie románom zlyhania. V tomto pokrivenom vesmíre totiž nedokáže uspieť to, čo si uspieť zaslúžilo.
Related Posts:
