„V našej dobe sú peniaze všetko; poskytujú vážnosť, postavenie, priateľov, úspechy, nadanie, ba aj ducha; nie je teda nič čudného, že sa ten milučký kov stal predmetom neutíchajúcej lásky a starostlivosti každého veku a každého stavu.” Honoré de Balzac
Ľudská komédia
Honoré de Balzac sa preslávil veľkolepým literárnym cyklom Ľudská komédia (1842), v ktorom sa pokúsil zachytiť všetky stránky života ponapoleonského Francúzska. Názov cyklu je odkazom na Danteho Božskú komédiu. Balzacov titul naznačuje svetské a ľudské témy realistického spisovateľa.
Román Otec Goriot ponúka hneď niekoľko príbehov. Sledujeme nielen dojímavý príbeh bezbrehej lásky Goriota k svojim dvom dcéram, no Balzac po prvýkrát predstavuje dve kľúčové postavy, s ktorými sa stretneme v celej La Comédie Humaine: Eugena de Rastignac a Vautrina. Autor predstavuje Rastignaca, ktorý je vnímaný ako archetyp chladnej a rozumom vedenej ctižiadosti, v inom svetle. Takého, aký bol na začiatku po príchode do Paríža. Ako mladého muža zmietaného medzi túžbou po spoločenskom postavení a veľkorysosťou.
Neprekvapuje nás, že pre Balzaca, ktorý sa napriek neurodzenému pôvodu túžil zaradiť do aristokratickej spoločnosti, je typická téma ambiciózneho mladíka bojujúceho o spoločenský postup v nemilosrdnom svete najvyšších vrstiev Paríža.
Románové postavy ako odraz spoločnosti
Balzac bol fascinovaný a zároveň zhrozený sociálnym systémom svojej doby, keď hodnoty materiálneho bohatstva a zisku postupne nahrádzali to, čo považoval za stabilnejšie – morálne hodnoty starých čias.
Oplatí sa pozrieť: Postromantizmus, európsky realizmus a realizmus v slovenskej literatúre: Prehľad období
Balzac si dokonale pripravuje scénu, detailnými opismi prostredia sa približuje k posta-vám. Keď dej nadobudne spád, nechýbajú prekvapujúce zvraty, ostré kontrasty a veľké strety.
Román Otec Goriot spája bytosti na konci svojej cesty (Goriot), mladých ľudí, pre ktorých sa v novom svete všetko začína (Rastignac), dokonca aj ľudí z okraja spoločnosti (Vautrin).
V našej prezentácii predstavujeme nielen hlavných aktérov, ich príbehy a konflikty, ale približujeme aj motívy ich konania a spoločenské sily, ktoré „lámu“ ich charakter.
Prostredníctvom postavy Rastignaca prispieva Balzac k literárnej tradícii bildungsromanu – románu o vzdelávaní, zasvätení a dospievaní – no „vzdelanie“, ktoré dostáva, spočíva v umení klamstva a karierizmu. Balzacovský román je najčastejšie románom zlyhania. V tomto pokrivenom vesmíre totiž nedokáže uspieť to, čo si uspieť zaslúžilo.
Prezentácia Otec Goriot
Prezentáciu spustíte kliknutím na obrázok a pohybujete sa šípkami na boku. Využiť môžete aj učebný text pod prezentáciou.
Honoré de Balzac: Otec Goriot (1927)
Z Balzacovej snahy o komplexné zobrazenie francúzskej spoločnosti na začiatku 19. storočia sa zrodil rozsiahly prozaický cyklus Ľudská komédia.
V Ľudskej komédii sa odohrávajú mnohoraké konflikty, z tých kľúčových napríklad konflikt dobra a zla, lásky a nenávisti, sebectva a obetavosti, bohatstva i biedy… Autor skvele vystihol základné prejavy ľudského konania motivovaného túžbou po peniazoch a majetku, a preto má jeho kritika spoločenskej morálky nadčasovú platnosť.
Cyklus autor rozdelil do:
- štúdií mravov
- filozofických štúdií
- analytických štúdií
Jadro Ľudskej komédie tvoria romány Otec Goriot, Lesk a bieda kurtizán, Stratené ilúzie.
Penzión Vauquer ako spoločenský model
Po rozsiahlej expozícii, charakteristickej pre balzacovský román, privádza autor čitateľa do útrob penziónu Vauquer na predmestí Paríža. Balzac hromadí drobné detaily, aby mu dal pocítiť zatuchnutú atmosféru chátrajúceho penziónu.
Penzión Vauquer je archetypom spoločnosti 19. storočia, prierezom vtedajšieho Paríža. A tak sú v tejto komunite zastúpení ľudia všetkých vekových kategórií, zo všetkých spoločenských vrstiev a so všetkými druhmi tajomstiev. Je spojený s vysokou aristokraciou, ale i zločineckým podsvetím.
Penzión a jeho obyvatelia
Na postavy sa najprv pozrieme tak, ako by ich človek videl na prvom stretnutí, a potom postupne kúsok po kúsku prenikáme do ich osobnosti, ako by sa to stalo v reálnom živote. V postavách nájomníkov však stále zostáva veľa skrytého a veľa otázok ostáva nezodpovedaných.
Pani Vauquerová – majiteľka penziónu – má nájomníkov rozdelených do rôznych kategórií (poschodí) podľa ich príjmu alebo dôchodku. Podľa veľkosti ich „peňaženiek“ sa k nim aj správa.
PODKROVIE sluha Christophe kuchárka Sylvie
TRETIE POSCHODIE slečna Michonneauová Eugene de Rastignac Goriot
najchudobnejšie izby
DRUHÉ POSCHODIE M. Poiret Vautrin
PRVÉ POSCHODIE pani Vauquerová pani Couturová s Victorine Tailleferovou
Keď Goriota v penzióne navštevujú elegantné dámy, nájomníci si to vysvetľujú svojom. Podľa pani Vaquerovej „tento človek (…) bol hýrivec a mal čudné chúťky.“ Jej nenávisť ku Goriotovi vyplývala zo sklamaných nádejí.
Penzión je mikrokozmos, kde vládne klamstvo a pretvárka, je však pre Rastignaca tiež výborným východiskom pre objavovanie Paríža.
Goriot – príbeh otcovstva
Táto línia sleduje tragický príbeh muža, v ktorom otcovská láska zničí všetky ostatné ľudské vlastnosti – a nakoniec zničí aj jeho. Goriot prijal chudobu a trápenie, aby jeho dcéry boli šťastné. Za posledné peniaze kúpi byt pre Rastignaca a Delphine. Zaplatí i plesové šaty pre Anastasiu. Trpí, lebo viac nedokáže dcéram pomáhať, nenávidí zaťov. V dôsledku bolesti a rozčúlenia ho porazí. Ani v posledných chvíľach života sa svojich dcér nedočká.
Najprv nahnevaný vysloví neúprosnú pravdu: „Za peniaze je všetko, ešte aj dcéry.“ Láska k dcéram však opäť víťazí: požehná ich a odpustí im. Anastasia prichádza s pokáním už neskoro.
Jednako, keď už mŕtvolu položili na pohrebný voz, zjavili sa dva koče s erbmi…, boli však prázdne… (krátené)
Rastignac – príbeh o ambíciách
Je to príbeh mladého ambiciózneho študenta práva, ktorý prišiel do Paríža z rodnej provincie plný nádeje, ale bez peňazí. Chcel by dobyť Paríž.
Rastignac je dobrým pozorovateľom, no cenné lekcie o tom, ako uspieť pri spoločenskom vzostupe, dostáva od vplyvnej sesternice, madame de Beauseant a Vautrina. Vzácne črty ľudskosti z neho ešte nevymizli, preto neprijíma Vautrinov plán, ako sa dostať k bohatstvu. Lenže za cenu zločinu.
S pomocou madame de Beauséant sa dostáva do aristokratických kruhov a práve jej prostredníctvom spoznáva Goriotove dcéry. U grófky Anastasie de Restaud neuspeje, no Delphine, manželka alsaského bankára a baróna, sa stane jeho milenkou.
Aj keď je jeho počiatočný záujem o Delphine motivovaný vypočítavosťou, úprimne sa do nej zamiluje. Je dojatý nešťastným osudom jej otca, preto sa o umierajúceho Goriota obetavo stará. S Bianchonom zaplatí aj Goriotov pohreb v Père-Lachaise.
Na pomník otca Goriota napokon nechá vyryť slová:
„Tu odpočíva pán Goriot, otec grófky de Restaud a barónky de Nucingen, pochovaný na trovy dvoch študentov.“
Rastignacov charakter sa vyvíja a postupne mení. V morálnej rovine sa posúva nadol a v sociálnej nahor. Nakoniec vyslovuje tvrdý rozsudok nad sebeckou, bezcitnou spoločnosťou.
Je dôležité pripomenúť, že jednotlivé línie sa navzájom prelínajú. Vo finále sa napokon osudy Goriota a Rastignaca spoja.
Vautrin – príbeh pomsty
Táto línia vnáša do diela prvky tajomna a melodrámy, pripomína tak Balzacovu staršiu gotickú tvorbu. Ale je to oveľa viac ako príbeh trestanca na úteku, odvrhnutého spoločnosťou, hľadajúceho pomstu. Vautrin, fyzicky aj duševne silný muž, je zanietený a cynický sudca svojich blížnych a spoločenského poriadku. Čoskoro objaví skryté ambície Rastignaca.
Pre Jacquesa Collina, alias Vautrina, je Rastignac viac než len nástroj pomsty. Vautrin pociťuje úprimný záujem a náklonnosť k mladému mužovi, v ktorom vidí atribúty, ktoré mu chýbajú: aristokratický šarm a eleganciu spojenú so spontánnou naivitou. Vautrin sa teda podujme formovať Eugena k svojmu obrazu, aby vykonal určitý druh duchovného stvorenia.
Goriot a jeho dcéry
Jean-Joachim Goriot, 69 ročný starec, bol v minulosti zámožný a bohatý obchodník s cestovinami. Zbohatol počas Francúzskej revolúcie podnikaním na trhu s obilím. Skoro stratil manželku, a preto celú svoju lásku preniesol na dcéry Anastáziu a Delphinu. Vyplatil im bohaté vená, aby sa mohli dobre vydať. Zanechal podnikanie a utiahol sa do penziónu.
Goriot chudobnie, pretože platí za dcéry dlhy, zachraňuje ich pred škandálmi. Napokon je nútený predať aj doživotnú rentu.
Anastasia, Goriotova staršia dcéra, je vydatá za grófa de Restaud. Je chladná, sebecká a vypočítavá, vedome vysáva svojho otca a zároveň sa k nemu nepriznáva. Balzac ju nakoniec potrestá, stratou bohatstva a detí.
Delphine, manželka nemeckého bankára baróna de Nucingen. Je mladšou dcérou otca Goriota a svojím spôsobom ekvivalentom Eugena, ktorý sa stane jej milencom. Súperí so sestrou. V tomto neprajnom svete sa môže prebojovať iba pomocou vlastných zbraní.
Moc peňazí
Peniaze sú predpokladom úspechu. Ovplyvňujú postoje a motivujú konanie postáv (okrem Bianchona a Victorine). Nájomníci penziónu sú ubytovaní podľa svojich možností – čím chudobnejší človek, tým vyššie poschodie. Pani Vauquerová má spočiatku o Goriota záujem, neskôr ním pohŕda stále viac, keď vidí jeho úpadok.
Slečna Michonneau pre peniaze zradí Vautrina. Samotný Vautrin si ako bankár podsvetia kupuje svoj vplyv. Delphina a Anastasia dokážu prežiť len s peniazmi, ktoré sa stali meradlom ich lásky. A keď už Goriot nemá peniaze pre dcéry, tak chradne a zomiera. Kvôli peniazom Rastignac takmer padne do Vautrinovej pasce, nakoniec si ale uvedomí, že bez nich nenaplní svoje ambície.
Témy románu
- otcovská láska
- túžba po spoločenskom postavení
- peniaze
- tajomstvá
- nevera
Na záver…
Riešenie „osobnostno-spoločenského“ konfliktu starého otca Goriota končí jeho smrťou. Na jeho mieste však stojí Eugène de Rastignac, hrdina novej doby. Boj so sebou samým sa skončil, má prísť boj so spoločnosťou.
Z myšlienok autora
„Je dvojaká bieda…, jedna tá, ktorá bez hanby chodí v handrách po uliciach… Druhá je bieda prepychu, ktorá skrýva žobráctvo pod lesklým titulom…“
„Hoci peniaze často preklíname, ak raz niekto žije v Paríži, musí ustavične padať na kolená pred účtami, klaňať sa číslam a zasypávať bozkami rozčesnutú paprču zlatého teľaťa.”
