Jozef Cíger Hronský (1896 – 1960) patril k najvýznamnejším predstaviteľom slovenskej medzivojnovej literatúry. Narodil sa vo Zvolene Ako učiteľ pôsobil v Krupine, Kremnici a Martine. Zaujímal sa o literatúru a výtvarné umenie.

Od roku 1927 bol redaktorom časopisu Slniečko. Vytvoril z neho reprezentačný časopis pre deti s vysokou umeleckou a grafickou  úrovňou. V roku 1933 sa stal tajomníkom Matice slovenskej a od roku 1940 jej správcom. Počas SNP bol zatknutý a uväznený povstalcami, onedlho po prepustení emigroval do Rakúska, žil v Taliansku a nakoniec sa usadil v Argentíne.

Zomrel v argentínskom meste Lujan. Jeho telesné pozostatky boli po roku 1989 prenesené na Národný cintorín v Martine.

Jozef Cíger Hronský – znaky literárnej tvorby

Tvorba Jozefa Cígera Hronského predstavuje spojenie slovenskej literárnej minulosti (realizmu) s modernou prózou 20. storočia. Je hľadaním nových postupov a možností v literatúre,  využíva podnety moderných umeleckých prúdov. Spolu s Milom Urbanom je významným predstaviteľom sociálno-psychologického realizmu. 

Znaky sociáno-psychologického realizmu:

  • sociálna tematika
  • expresionizmus
  • témy z dedinského prostredia
  • psychologická sonda do vedomia
  • snaha prekonať a pochopiť zlo pohľadom do hĺbky.

Zaujme ťa: Tri gaštanové kone – Margita Figuli: Rozbor diela (III.časť)

Prehľad tvorby

Poviedky: U nás (1923), Domov (1925), Medové srdce (1929).

Novely: Podpolianske rozprávky (1932), Tomčíkovci (1933), Sedem sŕdc (1934).

Romány: Proroctvo doktora Stankovského (1930), Chlieb (1931), Jozef Mak (1933).

Romány: Jozef Mak, Pisár Gráč (1940), Na Bukvovom dvore (1944).

 

Emigrácia (po r. 1945)

Romány: Andreas Búr Majster (1948), Svet na Trasovisku (1960).

 

Tvorba pre deti a mládež

Historické témy: Kremnické povesti (1925), Zakopaný meč (1931), Sokoliar Tomáš (1932), Budatínski Frgáčovci (1939).

Rozprávky: Smelý Zajko (1930), Smelý Zajko v Afrike (1931), Budkáčik a Dubkáčik (1932), Brondove rozprávky (1932), Zlatý dážď (1933), Múdre kozliatka (1940).

po učení sa zahraj

Napísali o J. C. Hronskom:

Alexander Matuška

„S obyčajným dedinským človekom Hronského sa nedeje nič mimoriadne, jeho údelom je všednosť, každodennosť, avšak každodennosť naplnená zmyslom. Skromný vo svojich malých radostiach a malých žiaľoch, beznáročný, uspokojuje sa až hriešne so svojím položením, pokladajúc ho za prirodzené nezmeniteľné, nebaží po nijakom inom, trpezlivý a trpný, nebúri sa, pracuje, má výdrž, vie znášať a uniesť, jeho malý život je veľký schopnosťou všetko prekonať a prebolieť.“  

Mária Bátorová (Literika 1-2/1997)

„Ak sú dejiny ľudstva dejinami násilia, potom v Hronského textoch nachádzame priam archetypálne deviácie násilností človeka proti človeku, väčšiny proti menšine a jednotlivcovi. Iracionálno, ktoré tvorí súčasť každej podstatnej Hronského postavy a ktoré v textoch vytvára samostatnú dejovú líniu, má esenciu osudovosti. Hronského človek nesie so sebou následky evidentných spoločenských premien svetových vojen, ale aj iných katastrof, spôsobených často najbližším človekom. To, že sa s nimi vyrovnáva, je životná múdrosť, nie harmonizácia problému.“

Pin It on Pinterest