Andrej Sládkovič, vlastným menom Ondrej Braxatoris, (1820 Krupiná – 1872 Radvaň nad Hronom) je predstaviteľom slovenského romantizmu. Je považovaný za najvýraznejšiu umeleckú osobnosť štúrovskej generácie.
T v o r b a
- Filozoficko-reflexívna báseň Sôvety v rodine Dušanovej (sôvety = rozhovory), ktorú básnik napísal pod vplyvom Heglovej estetiky. Sládkovič dospieva k záveru, že umenie má slúžiť pravde.
- Básnická skladba Marína vznikla ako reakciana nenaplnenú láskuk Márii Pišlovej počas štúdií v Banskej Štiavnici. Prvá časť– lyricko-epická – je reakciou na nešťastnú lásku. V druhej reflexívno-symbolickej časti láska nadobúda spoločenský charakter. Lásku k žene spája Sládkovič s láskou k vlasti. Jeho ideálom je „vlasť drahú ľúbiť v peknej Maríne, / Marínu drahú v peknej otčine / a obe v jednom objímať.“
3. V snahe výraznejšie reagovať na súveký spoločenský život vytvoril druhé vrcholné dielo Detvan.
Detvan vznikol ako umelecká odpoveď na potrebu existencie národnej literatúry reprezentujúcej hodnoty, ktoré súvekí národní myslitelia považovali za dôležité pri budovaní národného povedomia (atraktívnosť hrdinu, súlad národa a prírody, história národa, kultúrne tradície ľudu…).
Rozbor básnickej skladby Detvan
Ú t v a r
Lyricko-epickú skladbu označovanú ako idylický epos tvorí:
epická zložka – niekoľko dejových epizód: (únos Eleny, zabitie sokola) a žánrových obrázkov: (tanec na lúke, hostina pri vatre, jarmok);
lyrická zložka – lyrické opisy prírody pod Poľanou, reflexie o slovenskom ľude.
Tiež ťa zaujme: Samo Chalupka: Básne (prehľad tvorby)
D e j
Dej umiestnený do Detvy a kraja pod Poľanou za do čias kráľa Mateja je popretkávaný úvahami o ľude „špatnokrásnom“, o jeho prítomnosti a budúcnosti.
Základnú dejovú líniu a jadro dramatického konfliktu tvorí vzťah medzi kráľom Matiášom a Martinom.
Martinov skutok – zabitie kráľovho sokola – vysvetľovaný ako prejav súcitu so slabšími a túžby po spravodlivosti sa stane zdrojom konfliktu a zásadne ovplyvní osud hrdinu.
K o m p o z í c i a
Úvod Vrstovníkom s prosbou o pozornosť plní úlohu prológu. Rozprávač oslovuje čitateľov „vrstovníkov“, mladých vzdelancov nadšených pre slovenskú národnú myšlienku.
Kompozíciu tvorí 5 spevov: Martin, Družina, Slatinský jarmok, Vohľady, Lapačka.
- Martin – Martin Hudcovie je urastený a švárny mládenec, zabil kráľovského sokola, keď sa vrhal na zajaca.
- Družina – Večer na salaši a spev valachov za zvukov gájd a fujary, Martin vyslobodí svoju milú Elenu z rúk zbojníkov.
- Slatinský jarmok – Stretnutie Martina s kráľom Matejom, Martin sa ospravedlní, že zabil sokola. Vyjde najavo, že zabil aj lúpežníka. Kráľ ho odmení kantárom a koňom.
- Vohľady – Elena večer čaká na Martina a hrá na drumbľu. Prestrojený kráľ ju chce získať, Elena ho odmietne. Kráľ jej na pamiatku daruje prsteň.
- Lapačka – Martin vstupuje do povestného Čierneho pluku, ale ponecháva si svoj kroj.
Kráľ Matiáš a Martin Hudcovie
Matiáš patril k najpopulárnejším postavám ľudovej slovesnosti (slovenskej i maďarskej). Vo folklórnych textoch sa objavuje ako úspešný vladár, spravodlivý sudca, otec svojho ľudu, ktorý ho ochraňuje aj pred svojou vlastnou šľachtou.
Vzťah kráľa a Martina sa postupne vyvíja. Pri vzájomnom dialógu dospieva do polohy, ktorá je v súlade s chápaním kráľa ako otca vlasti.
Martin získa od kráľa uznanie a dary za svoje činy. Pri záverečnom stretnutí si pred vstupom do čierneho pluku kladie podmienky. Chce si ponechať valašku, fujaru, vrkoče, kroj a Elenu ako znaky vlastnej národnej identity.
Detvan vznikol ako reakcia na neprestávajúce maďarské útoky, preto autor vyzdvihol slovenský národ:
- Vlastnosti národa – prostredníctvom hlavného hrdinu Martina Hudcovie:
zmysel pre spravodlivosť (nedovolí, aby silnejší ublížil slabšiemu, keď chce sokol zabiť zajaca),
odvaha a smelosť (dal sa zverbovať do Čierneho pluku),
pravdovravnosť a čestnosť (priznal sa kráľovi , že mu zabil sokola),
láska k vlasti a rodnému kraju (dá sa zverbovať pod podmienkou, že si môže ponechať vrkoče, fujaru a detviansky kroj).
Sládkovič zdôrazňuje, že Slováci sú rovnocenný národ s hociktorým iným, teda aj s Maďarmi.Túto myšlienku rozvinul aj v básni Nehaňte ľud môj.
- Krásy Slovenska – dej je situovaný do prostredia krásnej detvianskej prírody (Poľana – Detva, Vígľaš, Zvolenská Slatina …)
„Stojí vysoká, divá Poľana, / mať stará ohromných stínov, / pod ňou dedina Detvou volaná, mať bujná vysokých synov …“
- Kultúru národa – upozorňuje na dávne tradície a zvyky (tradičné remeslá, jánske ohne, ľudové tance).
Oplatí sa pozrieť: Prehľad literatúry podľa období: Klasicizmus, preromantizmus a romantizmus
V Martinovi a Elene vykreslil básnik ideálnych predstaviteľov slovenského ľudu – „Rod môj, ty ľúb si svojho Detvana, / v ňom duša tvoja je zmaľovaná …“
Svojho hrdinu Sládkovič zasadzuje do historického a geografického kontextu. Lokalita Detvy vytvára identitu postavy, ktorá je najprv Detvanom, potom Martinom.
Elena, idealizovaná ženská postava, je prototypom Slovenky, ktorá je aktívna a neoddeliteľná od Martina. V pri scéne uprostred slatinského jarmoku je pre Elenu Martinko aj za sto kráľov.
Slováci reprezentovaní Martinom v Detvanovi vystupujú ako hrdinskí ochrancovia krajiny, ktorá im právom patrí, kým o Maďaroch v diele nie sú zmienky.
