Andrej Sládkovič, vlastným menom Ondrej Braxatoris, (1820 Krupiná – 1872 Radvaň nad Hronom) je predstaviteľom slovenského romantizmu. Je považovaný za najvýraznejšiu umeleckú osobnosť štúrovskej generácie.
T v o r b a
- Filozoficko-reflexívna báseň Sôvety v rodine Dušanovej (sôvety = rozhovory), ktorú básnik napísal pod vplyvom Heglovej estetiky. Sládkovič dospieva k záveru, že umenie má slúžiť pravde.
- Básnická skladba Marína vznikla ako reakciana nenaplnenú láskuk Márii Pišlovej počas štúdií v Banskej Štiavnici. Prvá časť– lyricko-epická – je reakciou na nešťastnú lásku. V druhej reflexívno-symbolickej časti láska nadobúda spoločenský charakter. Lásku k žene spája Sládkovič s láskou k vlasti. Jeho ideálom je „vlasť drahú ľúbiť v peknej Maríne, / Marínu drahú v peknej otčine / a obe v jednom objímať.“
3. V snahe výraznejšie reagovať na súveký spoločenský život vytvoril druhé vrcholné dielo Detvan.
Rozbor básnickej skladby Detvan
Ú t v a r
Lyricko-epickú skladbu označovanú ako idylický epos tvorí:
epická zložka – niekoľko dejových epizód: (únos Eleny, zabitie sokola) a žánrových obrázkov: (tanec na lúke, hostina pri vatre, jarmok);
lyrická zložka – lyrické opisy prírody pod Poľanou, reflexie o slovenskom ľude.
Tiež ťa zaujme: Samo Chalupka: Básne (prehľad tvorby)
D e j
Dej je umiestnený do čias kráľa Mateja, je popretkávaný úvahami o ľude „špatnokrásnom“, o jeho prítomnosti a budúcnosti.
K o m p o z í c i a
Kompozíciu tvorí 5 spevov: Martin, Družina, Slatinský jarmok, Vohľady, Lapačka.
- Martin – Martin Hudcovie je urastený a švárny mládenec, zabil kráľovského sokola.
- Družina – Večer na salaši a spev valachov za zvukov gájd a fujary, Martin vyslobodí svoju milú Elenu z rúk zbojníkov.
- Slatinský jarmok – Stretnutie Martina s kráľom Matejom, Martin sa ospravedlní, že zabil sokola. Vyjde najavo, že zabil aj lúpežníka. Kráľ ho odmení kantárom a koňom.
- Vohľady – Elena večer čaká na Martina a hrá na drumbľu. Prestrojený kráľ ju chce získať, Elena ho odmietne. Kráľ jej na pamiatku daruje prsteň.
- Lapačka – Martin vstupuje do povestného Čierneho pluku, ale ponecháva si svoj kroj.
Detvan vznikol ako reakcia na neprestávajúce maďarské útoky, preto autor vyzdvihol slovenský národ:
- Vlastnosti národa – prostredníctvom hlavného hrdinu Martina Hudcovie:
zmysel pre spravodlivosť (nedovolí, aby silnejší ublížil slabšiemu, keď chce sokol zabiť zajaca),
odvaha a smelosť (dal sa zverbovať do Čierneho pluku),
pravdovravnosť a čestnosť (priznal sa kráľovi , že mu zabil sokola),
láska k vlasti a rodnému kraju (dá sa zverbovať pod podmienkou, že si môže ponechať vrkoče, fujaru a detviansky kroj).
Sládkovič zdôrazňuje, že Slováci sú rovnocenný národ s hociktorým iným, teda aj s Maďarmi.Túto myšlienku rozvinul aj v básni Nehaňte ľud môj.
- Krásy Slovenska – dej je situovaný do prostredia krásnej detvianskej prírody (Poľana – Detva, Vígľaš, Zvolenská Slatina …)
„Stojí vysoká, divá Poľana, / mať stará ohromných stínov, / pod ňou dedina Detvou volaná, mať bujná vysokých synov …“
- Kultúru národa – upozorňuje na dávne tradície a zvyky (tradičné remeslá, jánske ohne, ľudové tance).
Oplatí sa pozrieť: Prehľad literatúry podľa období: Klasicizmus, preromantizmus a romantizmus
V Martinovi a Elene vykreslil básnik ideálnych predstaviteľov slovenského ľudu – „Rod môj, ty ľúb si svojho Detvana, / v ňom duša tvoja je zmaľovaná …“