Autor v dráme Hamlet zobrazuje idealistický boj osamoteného jednotlivca vo svete intríg a zločinu. Zločin v kráľovskom rode vedie k rozvratu celého štátu. Dej je založený na motíve vraždy a pomsty. Poďte sa pozrieť na detailnejší rozbor diela Hamlet.
Pozri aj: Hamlet: Základná charakteristika a obsah (I. časť)
Rozbor diela Hamlet
Hamlet, ktorý chce potrestať otcovu smrť, na jednej strane trpí pocitom nespravodlivosti, na druhej strane váha, či je on ten pravý, kto môže napraviť krivdu a potrestať vraha. Neodváži sa zasiahnuť skôr, kým sa nepresvedčí, že jeho podozrenie je správne.
„Som slabý tvor, čo smútkom podlieha — čert takú dušu ľahko ovládne, a možno chce ma zničiť. Potrebujem dôkazy. Nech ten výstup lepom je, na ktorý sadne kráľa svedomie.“
Oplatí sa pozrieť: William Shakespeare: Charakteristika a prehľad tvorby
Vyspelý intelekt Hamletovi nedovolí konať impulzívne, ale pocit zodpovednosti ho núti prekonať pochybnosti a napraviť krivdu. V známom monológu uvažuje o živote, smrti a samovražde.
„Byť a či nebyť — kto mi odpovie, čo šľachtí ducha viac: či trpne niesť strely a šípy zlostnej Šťasteny, či pozdvihnúť zbraň proti moru bieda násilne ho premôcť?… Váhame — práve táto obava nám predlžuje strasti života… Len hrôza z toho, čo je po smrti… nám marí vôľu a káže radšej znášať známe zlá, než uniknúť k tým, ktoré nepoznáme. Tak svedomie z nás robí zbabelcov…“
Hamlet podľahol v nerovnom zápase, ale pomenoval príčiny a nositeľov zla a bojoval proti nim.
Kontrasty: filozofické state aj výstižné prehovory, básnická obraznosť i hovorovosť, historické súvislosti aj dobové narážky, patetické slová i slovné hry, objavujú sa aj komické prvky (scéna s hrobármi), teda kontrast tragického a komického.
Napísali o Hamletovi
Walter Kerr vo svojej knihe Jak napsat hru (Orbis, Praha 1963) píše, že Hamlet je neraz označovaný za „človeka nečinnosti“. Jeho melancholická, introspektívna a ohľaduplná povaha ho vraj robí nerozhodným. Je taký skutočne? Nasleduje predsa strašného ducha, prisahá pomstu, rekonštruuje zločin v prítomnosti vraha, predstieraným šialenstvom maskuje svoje zámery, vzdáva sa milej, aby mohol pokračovať v diele, zabije intrigána Polónia, odolá vražedným úkladom, bojuje s Laertom, zabije ho, prebodne kráľa…
Monológy zaznamenávajú muža činu prinúteného uskutočniť čin, ktorý sa mu hnusí. „Hamlet si nepraje, ale musí konať.“
Hamletov zvyk, jeho tendencia premýšľať o veciach, je jednak jednou z jeho najpríťažlivejších humánnych vlastností, no zároveň v mnohých ohľadoch zapríčiní nielen jeho skazu, ale v konečnom dôsledku aj zánik celého dánskeho kráľovského rodu, pretože Fortinbras dokáže opäť získať zem, ktorú starý Hamlet kedysi odobral jeho otcovi. ( Oliver Tearle)
Hamletov príbeh
Podobne ako Gréci, aj alžbetínske a jakubovské publikum navštevovalo divadlo, aby si pozrelo hry, ktoré často videli alebo ktoré boli založené na známych príbehoch. Preto Shakespeare založil svojho Hamleta na populárnej škandinávskej ságe, ktorá v tej či onej podobe existovala najmenej sto rokov a ktorú herci z celej Európy hrali v skorších predstaveniach už v 50. rokoch 16. storočia.
Dej, na ktorom Shakespeare založil Hamleta , bol krvavým príbehom. Aj keď krviprelievanie v Shakespearovej verzii ostáva, hru vylepšil tak, aby bola poetická a plná podnetných úvah o zmysle života, o smrti, večnosti, vzťahoch, pokrytectve, pravde, existencii Boha a takmer všetkom, čo sa týka ľudstva.
Shakespeare napísal hru o pomste, ktorá bola v Shakespearových časoch veľmi populárna, ale v úplne novej podobe.
Hamletove skutočné prekážky závisia vo veľkej miere od kultúry, z ktorej protagonista pochádza. Shakespearov hrdina je jedinečný svojimi etickými pochybnosťami a najmä tým, že hľadá spôsob, ako splniť svoj hrozný príkaz bez toho, aby sa stal chladnokrvným vrahom.
