Anafora, epifora, epizeuxa a epanastrofa patria medzi figúry, ktoré sú založené na opakovaní slova alebo slov.
Anafora
V poézii patrí k najčastejším figúram. Vzniká, keď sa po sebe nasledujúce verše alebo vety začínajú tým istým slovom alebo slovami. Zdôrazňuje obsah výpovede.
Možno mi tvojich úst sa odrieknuť,
možno mi ruku nedostať,
možno mi v diaľky žiaľne utieknuť…….
(Andrej Sládkovič – Marína)
Stojí, stojí mohyla.
Na mohyle zlá chvíľa,
na mohyle tŕnie, chrastie
a v tom tŕní, chrastí rastie,
rastie, kvety rozvíja
jedna žltá ľalia.
(Ján Botto – Žltá ľalia)
Epifora
Ide omenej častú figúru. Je opakom anafory. Vzniká opakovaním slov alebo slovných spojení na konci po sebe nasledujúcich veršov alebo viet.
Nech kto jak chce o nich húta,
na každom je krv prischnutá,
srdca môjho krv prischnutá…!
(Ivan Krasko –Kritikovi)
Predo mnou tma, za mnou tma.
