Rozdeleniu hlások sa venuje hláskoslovie, teda náuka o hláskovom systéme jazyka. Hlásky sú najmenšie rečové jednotky, z ktorých sa skladajú slová. Slovenské hlásky sa rozdeľujú na samohlásky, spoluhlásky a dvojhlásky.
Vyskúšaj aj: Diktáty pre 2. ročník: Súhrnné opakovanie a precvičovanie pravopisných javov
Slovenčina má 27 spoluhlások: b, c, č, d, ď, dz, dž, f, g, h, ch, j, k, l, ľ, m, n, ň, p, r, s, š, t, ť, v, z, ž. Každej prislúcha jedno písmeno, len dz, dž, ch zapisujeme dvoma písmenami. V prevzatých slovách sa používajú aj x, q, w.
Rozdelenie spoluhlások
Vznikajú tak, že prúd vzduch prechádza cez artikulačné orgány a naráža na prekážku.
Rozdeľujú sa podľa tvrdosti na:
- tvrdé – h, ch, k, g, d, t, n, l
- mäkké – dž, č, š, ž, c, dz, j
- obojaké – b, m, p, r, s, z, v, f
- iné – q, x, w
Rozdeľujú podľa znelosti (podľa účasti hlasiviek pri artikulácii) na:
- párové znelé – b, d, ď, g, v, z, ž, h, dz, dž
- párové neznelé – p, t, ť, k, f, s, š, ch, c, č
- nepárové zvučné – m, n, ň, j, l/ĺ/ľ, r/ŕ
Rozdiel medzi samohláskami a spoluhláskami je aj v tom, že samohlásky tvoria slabiky. Teda každá slovenská slabika obsahuje samohlásku. Výnimku tvoria v istých prípadoch spoluhlásky r, ŕ, l, ĺ. Nazývame ich slabikotvorné.
Pravopis
V zásade platí, že po mäkkých spoluhláskach píšeme v koreni slova mäkké i/í. Po tvrdých spoluhláskach v slovách domáceho pôvodu píše tvrdé y/ý.
Znalosť hlások je dôležitá pre pravopis, napríklad pri zaraďovaní slov do skloňovacích vzorov. Podstatné mená zakončené na tvrdú a spoluhlásku sa skloňujú podľa vzorov dub a žena. Akostné a vzťahové prídavné mená zakončené na tvrdú a obojakú spoluhlásku sa skloňujú podľa vzoru pekný, v prípade mäkkej spoluhláske je to vzor cudzí.
