Pre slovenskú slabiku je charakteristická prítomnosť samohlásky alebo dvojhlásky. Napr.: knie-ža, lam-pa, cvi-čiť, pí-sa-nie. Nositeľom slabičnosti sú teda samohlásky. Kedy sú spoluhlásky slabikotvorné?
Oplatí sa prečítať: Do radu alebo do rady: Neviete, čo je správne?
Ak slabika nemá samohlásku alebo dvojhlásku, ich funkciu preberá spoluhláska. V tomto prípade hovoríme o slabikotvorných spoluhláskach. Slabikotvorné spoluhlásky sú: l, ĺ, r, ŕ.
Nositeľom slabičnosti sa teda stávajú vtedy, keď sú v tom istom slove medzi spoluhláskami. Nezáleží na tom, či spoluhláska, ktorá nasleduje za slabikotvorným l alebo r, patrí k tej istej alebo nasledujúcej slabike.
Ak sa vám nedarí správne identifikovať slabikotvornú spoluhlásku, rozdeľte si slovo na slabiky a hľadajte hlásky l , ĺ, r, ŕ medzi dvoma spoluhláskami.
Napr.: vlk, vĺ-ča, tŕň, pln-ka, hŕ-ba, ja-bl-ko
