REKLAMA

Porekadlo, príslovie a pranostika patria k malým formám ľudovej slovesnosti.

Príslovie

Príslovie je ustálené slovné spojenie ľudového pôvodu, obsahuje poučenie týkajúce sa ľudských vzťahov. Výstižne vyjadruje životnú múdrosť a dlhodobú životnú skúsenosť ľudí. Poučenie má alegorickú (jeho význam je skrytý, nie je priamo pomenovaný) alebo zovšeobecňujúcu podobu. Uplatňuje sa v ňom rým a rytmus, často je v tvare rýmovaného dvojveršia.

Príklady a vysvetlenie

  • Kto druhému jamu kope, sám do nej spadne. (Ten, kto druhému chystá niečo zlé, na to doplatí.)
  • Aká práca, taká pláca. (Ako kto pracuje, tak bude odmenený.)
  • Čo si kto zaseje, to bude žať. (To, ako sa budeš správať, sa ti vráti.)
  • Trikrát meraj a raz strihaj. (Dobre si všetko uváž, nekonaj unáhlene.)
  • Čo sa v mladosti naučíš, v starobe akoby si našiel. (Všetko čo sa naučíš, sa ti v živote zíde.)
  • Ako sa do hory volá, tak sa z nej ozýva. (Ako sa správaš k iným, tak sa oni budú správať k tebe.) 

Príslovia  iných krajín

  • Usmievaj sa na svet a svet sa bude usmievať na teba. (arabské príslovie)
  • Kto hľadá priateľa bez chyby, ostane bez priateľov. (turecké príslovie)
  • V škole života nie sú prázdniny. (brazílske príslovie)
  • Keď rozprávaš, tvoje slová by mali byť lepšie ako tvoje mlčanie. (arabské príslovie)

 Keď sa doučíš, zabav sa >>>

REKLAMA

Porekadlo

Porekadlo je ustálené slovné spojenie, vyjadruje obrazne nejakú situáciu, nemá didaktický charakter. Hodnotí nejakú situáciu, často vtipným spôsobom, jeho cieľom ale nie je poúčať. Zvyčajne je kratšie ako príslovie.

Príklady a vysvetlenie

  • Sýty hladnému neverí. (Nepochopí, kto to neprežil.)
  • Vodu káže, víno pije. (Robí to, čo zakazuje iným.)
  • Reči sa vravia a chlieb sa je. (Koná inak , ako rozpráva.)
  • Ľahko prišlo, ľahko odišlo. (Neváži si to, k čomu ľahko prišiel.)
  • Nemému dieťaťu ani vlastná mať nerozumie. (Keď neporozprávaš o svojich problémoch, nikto ti nemôže pomôcť.)

Základný rozdiel medzi príslovím a porekadlom je v tom, že príslovie má poučenie a porekadlo ho nemá, len niečo konštatuje. 

Zaujme ťa aj:  Aforizmus: Význam a príklady

Pranostika

Pranostika je krátky ľudový výrok, ktorý vznikol na základe dlhodobého pozorovania prírody. Bola to akási „predpoveď počasia“ našich predkov – roľníkov, ktorá vychádzala z ich skúseností. Slúžila ako rada pre poľnohospodárske práce.

  • Studený máj, v stodole raj.
  • September – z poľa ber!
  • Na svätého Gregora idú ľady do mora.
  • Lepšie, keď ťa zima chveje, než marcové slnko hreje.
  • Medardova kvapka štyridsať dní kvapká.
  • Matej ľady láme.
  • Dážď, keď nesie január, neteší sa hospodár.
  • Kto nenasial hrachu v marci, nebude ho variť v hrnci.
  • Martin chodí na bielom koni.

Tiež si prečítaj: Neologizmy, zastarané slová, archaizmy a historizmy – rozdelenie slov podľa dobového výskytu

Pin It on Pinterest