Porekadlo, príslovie a pranostika patria k malým formám ľudovej slovesnosti.
Príslovie
Príslovie je ustálené slovné spojenie ľudového pôvodu, obsahuje poučenie týkajúce sa ľudských vzťahov. Výstižne vyjadruje životnú múdrosť a dlhodobú životnú skúsenosť ľudí. Poučenie má alegorickú alebo zovšeobecňujúcu podobu. Uplatňuje sa v ňom rým a rytmus, často je v tvare rýmovaného dvojveršia.
Príklady a vysvetlenie
- Kto druhému jamu kope, sám do nej spadne. (Ten, kto druhému chystá niečo zlé, na to doplatí.)
- Aká práca, taká pláca. (Ako kto pracuje, tak bude odmenený.)
- Čo si kto zaseje, to bude žať. (To, ako sa budeš správať, sa ti vráti.)
- Trikrát meraj a raz strihaj. (Dobre si všetko uváž, nekonaj unáhlene.)
- Čo sa v mladosti naučíš, v starobe akoby si našiel. (Všetko čo sa naučíš, sa ti v živote zíde.)
Porekadlo
Porekadlo je ustálené slovné spojenie, vyjadruje obrazne nejakú situáciu, nemá didaktický (poučný) charakter.
Príklady a vysvetlenie
- Sýty hladnému neverí. (Nepochopí, kto to neprežil.)
- Vodu káže, víno pije. (Robí to, čo zakazuje iným.)
- Reči sa vravia a chlieb sa je. (Koná inak , ako rozpráva.)
- Ľahko prišlo, ľahko odišlo. (Neváži si to, k čomu ľahko prišiel.)
- Nemému dieťaťu ani vlastná mať nerozumie. (Keď neporozprávaš o svojich problémoch, nikto ti nemôže pomôcť.)
Základný rozdiel medzi príslovím a porekadlom je v tom, že príslovie má poučenie a porekadlo nemá, len niečo konštatuje.
Pranostika
Pranostika je krátky ľudový výrok, ktorý vznikol na základe dlhodobého pozorovania prírody.
- Studený máj, v stodole raj.
- September – z poľa ber!
- Na svätého Gregora idú ľady do mora.
- Lepšie, keď ťa zima chveje, než marcové slnko hreje.
- Medardova kvapka štyridsať dní kvapká.
Tiež si prečítaj: Neologizmy, zastarané slová, archaizmy a historizmy – rozdelenie slov podľa dobového výskytu
