Slovenčina je flektívny jazyk. Gramatické významy sa vyjadrujú rozličnými tvarmi toho istého slova. Slová, ktoré menia tvary ohýbaním, sa nazývajú ohybné. Podstatné mená, prídavné mená, zámená a číslovky sa skloňujú.
Pozri aj: Syntax – druhy skladov a zhoda, väzba a primkýnanie
Pôvodne mala slovenčina sedem pádov. Prestal sa používať vokatív, piaty pád. Zachoval sa v slovách ako: človeče, chlape, bratku, Bože, pri osloveniach z rodinného domáceho prostredia: mami, oci, synku, priateľu, chlapče a pri vlastných podstatných menách vo funkcii oslovenia: Zuzi, Peti, Janči. V súčasnej slovenčine sa na oslovenie používa nominatív: pani učiteľka, pán Novák, pán predseda.
V školskej praxi sa pády pomenúvajú latinskými názvami, nie číslami. Pády zisťujeme pomocou pádových otázok.
Pádové otázky
Nominatív kto? čo? syn, matka, synovia, matky
Genitív (bez) koho? čoho? syna, matky, synov, matiek
Datív komu? čomu? synovi, matke, synom, matkám
Akuzatív (vidím) koho? čo? syna, matku, synov, matky
Lokál o kom? o čom? o synovi, o matke, o synoch, o matkách
Inštrumentál s kým, s čím? so synom, s matkou, so synmi, s matkami
Pádové otázky s predložkami:
Nominatív bezpredložkový pád kto? čo?
Genitív od, do, z, zo, okolo, bez koho? čoho?
Datív k, ku, proti, oproti komu? čomu?
Akuzatív cez, na, pre koho? čo?
Lokál o, pri, na o kom? o čom?
Inštrumentál s, so, nad, pod, pred, za s kým, s čím?
Niektoré predložky sa môžu viazať s viacerými pádmi, preto je dôležité položiť si správne pádovú otázku.
Napr.: Novú knihu položila na stôl. – na koho? na čo? – akuzatív
Na stole ležala nová kniha. – na kom? na čom? – lokál
