REKLAMA

 Slovenčina je flektívny jazyk. Gramatické významy sa vyjadrujú rozličnými tvarmi tých istých slov. Keďže slová menia tvary ohýbaním, nazývajú sa ohybné. Podstatné mená, prídavné mená, zámená a číslovky sa skloňujú.

Pozri aj:  Slovné druhy: Poznáš ich charakteristiku a rozdelenie?

Pôvodne mala slovenčina sedem pádov. Prestal sa používať vokatív, piaty pád. Zachoval sa v slovách ako: človeče, chlape, bratku, Bože, pri osloveniach z rodinného domáceho prostredia: mami, oci, synku, priateľu, chlapče a pri vlastných podstatných menách vo funkcii oslovenia: Zuzi, Peti, Janči. Súčasná slovenčina na oslovenie používa nominatív: pani učiteľka, pán Novák, pán predseda.

Ako zisťujeme pády?

V školskej praxi sa pády pomenúvajú latinskými názvami, nie číslami. Prvou otázkou sa pýtame na osobu a druhou na vec. Obidve vnímame ako časť celku, a preto je potrebné pri zisťovaní pádu  pýtať sa obidvoma. A to aj preto, lebo sa zhodujú otázky na osobu v genitíve a akuzatíve (koho) a otázky v nominatíve a akuzatíve na vec (čo). Napríklad:

Z batoha vybral čiapku.  ( Z koho z čoho vybral ? – genitív)

Pozeral sa na jeho nový batoh. ( Na koho čo sa pozeral? – akuzatív)

Pády zisťujeme pomocou pádových otázok

Nominatív          kto? čo?     syn, matka, synovia, matky

Genitív       (bez) koho? čoho?     syna, matky, synov, matiek

Datív                    komu? čomu?    synovi, matke, synom, matkám

Akuzatív  (vidím)  koho? čo?     syna, matku, synov, matky

Lokál                o  kom? o čom?     o synovi, o matke, o synoch, o matkách

Inštrumentál   s kým, s čím?   so synom, s matkou, so synmi, s matkami

REKLAMA

Keď sa doučíš, zabav sa >>> 

Pádové otázky s predložkami

Kategória pádu sa vyjadruje pomocou pádových prípon. 

Nominatív                               bezpredložkový   pád                 kto? čo?

Genitív                                     od, do, z, zo, okolo, bez             koho? čoho?                 

Datív                                        k, ku, proti, oproti                       komu? čomu?

Akuzatív                                   cez, na, pre                                   koho? čo?                       

Lokál                                        o, pri, na                                       o kom? o čom?

Inštrumentál                           s, so, nad, pod, pred, za              s kým, s čím?

V prípade, že sú homonymné ( napríklad pri podstatných menách mužského rodu v datíve a lokáli koncovka -ovi), na určenie pádu použite aj predložku. Napríklad v datíve ku chlapovi a v lokáli o chlapovi.

Niektoré predložky sa môžu viazať s viacerými pádmi, preto je dôležité položiť si správne pádovú otázku.

Napr.: Novú knihu položila na stôl. – na koho, na čo – akuzatív

          Na stole ležala nová kniha. – na kom, na čom – lokál

Nominatív

Nominatív je bezpredložkový pád. Je to tvar, ktorý pomenúva predmet bez vzťahu k inému predmetu alebo javu. Je samostatným základom jednočlennej vety. Potraviny.  V nominatíve je vo vete podmet. Napríklad: Ruže rozkvitli. On sa už neozval.  Nominatív sa používa pri oslovení. Mama, nehnevaj sa.

Genitív

Genitív vyjadruje obmedzenú účasť deja na danom predmete, pôvod predmetu alebo vlastníctva.  Napríklad: Zbavil sa zbytočných vecí. Odišiel z domu bez kľúčov.  

Datív

Datív vyjadruje nepriamy objekt, príslovkové určenie miesta, smer alebo cieľ. Napríklad: Poslal priateľom pozdrav k Vianociam. Vrátila sa k rodičom.

Akuzatív

Akuzatív vyjadruje neobmedzenú účasť niečoho na danom predmete. Napríklad: Upiekla nám čokoládovú tortu. Napísal som si všetky úlohy.

Lokál

Lokál vyjadruje rozličné vzťahy osôb alebo vecí. Vždy sa viaže s predložkou. Napríklad: Stále o nej rozpráva. Popoludní sa stretneme v knižnici.

Inštrumentál

Inštrumentál je pád, ktorý vyjadruje nástroj, prostriedok a okolnosti deja. Napríklad: Píše perom. Večer sa stretneme pred divadlom.

Pin It on Pinterest