Epigram spolu s aforizmom sú didaktické žánre, ktoré vznikli niekoľko storočí pred naším letopočtom. V starovekom Grécku sa epigramy využívali ako nápisy na pomníkoch a hroboch. Túto funkciu dnes plní epitaf. Súčasná podoba sa začala vyvíjať v rímskej poézii, kedy začal tento žáner nadobúdať charakter politickej satiry.
Čo je epigram
Názov pochádza z gréckeho slova epigramma, čo znamená nápis. Ide o lyrický žáner, ktorý vyjadruje nejakú životnú pravdu, stručne a duchaplne. Obsahuje kritický výsmech a satiru. Poúča satirickým opisom negatívneho človeka, javu alebo činu. Epigram teda môžeme charakterizovať ako satirickú báseň, ktorá je vtipne zakončená pointou.
Pretože ide o krátky útvar, zameriava sa len na jednu myšlienku alebo udalosť. K témam epigramov patria: aktuálne nešváry spoločnosti, ako sú lenivosť, korupcia, okrádanie, namyslenosť, pokrytectvo.
Stavba epigramu
Z kompozičného hľadiska mal epigram dve časti:
- Nastolenie problému, ktorý mal vzbudiť záujem.
- Nečakaná pointa.
Pre túto stavbu sa epigramy vyjadrovali dvojverším.
Autori epigramov v slovenskej literatúre
V slovenskej literatúre epigramy písali: Jozef Ignác Bajza, Ján Kollár, Jonáš Záborský, Svetozár Hurban Vajanský, Janko Jesenský. V súčasnej literatúre k najobľúbenejším autorom epigramov patria Tomáš Janovic a Peter Petiška.
Príklady
Nápis na pomníku filozofa
V myslení som bol esom.
Myslel som. Preto nie som.
(Ľubomír Feldek)
Otec
Dnešný otec iba vzdychá: „ Bože, prebože!
Žena nezmestí sa do šiat! Dcéra do kože!“
(Tomáš Janovic)
Úraz
Šéfa uraz.
A máš úraz!
(Tomáš Janovic)
Ešte sa stáva
Teória? Morálka.
A prax? Plná obálka.
(Tomáš Janovic)
Využitie epigramov
Využívajú sa predovšetkým v reklamných textoch a humoristických textoch. Môžu sa používať ako mottá alebo ich rečník môže využiť na oživenie svojho prejavu.
