Epizeuxa a epanastrofa patria spolu s anaforou a epiforou k figúram, ktoré vznikajú hromadením slov. Slovné figúry majú ozdobnú funkciu a sú založené na opakovaní tých istých slov alebo slovných spojení.
Epizeuxa
Vzniká opakovaním toho istého slova alebo slov za sebou.
Stojí, stojí mohyla.
Na mohyle zlá chvíľa…
(Ján Botto: Žltá ľalia)
Jajže, bože, strach veliký:
padli Turci na Poniky;
padli, padli o polnoci:
Jajže, bože, niet pomoci.
(Samo Chalupka: Turčín Poničan)
Epanastrofa je opakovanie toho istého slova prípadne slov na konci verša alebo vety a na začiatku nasledujúceho verša alebo vety.
…na mohyle tŕnie, chrastie
a v tom tŕní, chrastí rastie,
rastie, kvety rozvíja
jedna žltá ľalia.
(Ján Botto: Žltá ľalia)
Horí ohník, horí na Kráľovej holi.
Ktože ho nakládol? – dvanásti sokoli.
Dvanásti sokoli, sokolovia bieli,
akých ľudské oči viacej nevideli!
(Ján Botto: Smrť Jánošíkova)
Čože to slnko znad hory
Tak smutne sadá za zory,
Za zory, zory belavé,
za chmáry celé krvavé.
(Ľudmila Podjavorinská: Čakanka)
Ďalšie druhy figúr
Hromadiť sa môžu rôzne prvky, nielen slová, ale aj hlásky a významy. K figúram, ktoré vznikli opakovaním rovnakých alebo zvukovo podobných hlások a slabík patrí aliterácia a paronomázia.
Aliterácia
Aliterácia vzniká opakovaním rovnakej hlásky alebo skupiny hlások na začiatku dvoch alebo viacerých susediacich slov alebo slovných skupín.
Napríklad:
Lízal jeden lilipután lilavkasté lízatko…..(Miroslav Válek, Lízatko)
Dolu ovce dolu, dolu dolinami…….
Paronomázia
Paronomázia je zvyčajne slovná hračka, ktorá vzniká v zámernom spojení dvoch alebo viacerých zvukovo zhodných alebo podobných slov s rovnakým slovotvorným základom, aj keď medi nimi nemusí existovať významová príbuznosť. S tým súvisí aj preklad slova paronomázia z gréčtiny – chybné tvorenie. Takto sú vytvárané vedľajšie významy a nové asociácie, ktoré dodávajú textu oživenie.
Napríklad:
Slavme slávne slávu Slávov slávnych. (Ján Kollár, Slávy dcéra)