Epizeuxa a epanastrofa patria spolu s anaforou a epiforouslovným figúram. Slovné figúry majú ozdobnú funkciu a sú založené na opakovaní tých istých slov alebo slovných spojení.

Epizeuxa vzniká opakovaním toho istého slova alebo slov za sebou.

Stojí, stojí mohyla.

Na mohyle zlá chvíľa…

(Ján Botto: Žltá ľalia)

Jajže, bože, strach veliký:
padli Turci na Poniky;
padli, padli o polnoci:
Jajže, bože, niet pomoci.
(Samo Chalupka: Turčín Poničan)

Počúvanie je nové čítanie

Epanastrofa je opakovanie toho istého slova prípadne slov na konci verša alebo vety a na začiatku nasledujúceho verša alebo vety.

….na mohyle tŕnie, chrastie

a v tom tŕní, chrastí rastie,

rastie, kvety rozvíja

jedna žltá ľalia.

(Ján Botto: Žltá ľalia)

Horí ohník, horí na Kráľovej holi.
Ktože ho nakládol? dvanásti sokoli.
Dvanásti sokoli
, sokolovia bieli,
akých ľudské oči viacej nevideli!
(Ján Botto: Smrť Jánošíkova)

Čože to slnko znad hory

Tak smutne sadá za zory,

Za zory, zory belavé,

za chmáry celé krvavé.
(Ľudmila Podjavorinská: Čakanka)

Pin It on Pinterest