Rytmické krátenie, teda pravidlo o rytmickom krátení alebo aj rytmický zákon hovorí, že v slovenčine bezprostredne za sebou nemôžu nasledovať dve dlhé slabiky. Ak by sa tak malo stať, druhá slabika sa kráti. Pravidlo o rytmickom krátení je charakteristické len pre slovenčinu, iné slovanské jazyky ho nemajú.
Napríklad prídavné mená, ktoré sa skloňujú podľa vzoru pekný a cudzí, majú na konci dlhú slabiku. Ak sa podľa týchto vzorov skloňujú slová, v ktorých je predchádzajúca slabika dlhá, posledná sa skráti:
pek-ný, ale sláv-ny, vzác-ny, múd-ry,
cu-dzí, ale svie-ža, ho-rú-ci, vria-ci.
Dlhá slabika je slabika s dlhou samohláskou (á, é, í, ó, ú) alebo dvojhláskou (ia, ie, iu, ô) prípadne slabikotvorným ŕ, ĺ.
Uplatnenie pravidla o rytmickom krátení
Okrem spomínaných prídavných mien sa rytmické krátenie uplatňuje aj v nasledujúcich prípadoch:
Podstatné mená
- v datíve a lokáli množného čísla ženského rodu:
vzor žena – ženám – o ženách, vzor ulica – uliciam – uliciach ALE riekam – o riekach, rozprávkam – o rozprávkach, sviecam – sviecach, púšťam – púšťach,
- v nominatíve, datíve, akuzatíve a lokáli množného čísla podstatných mien stredného rodu:
miesta – miestam – miesta – o miestach, pľúca – pľúcam – pľúca – o pľúcach.
Slovesá
V slovesných tvaroch podľa vzorov:
- padnúť: vládnuť – vládnu – vládnuc – vládnuci,
- česať: viažu – viažuc – viažuci,
- robiť: chválim – chváliš – chváli – chválime,
- volať: miešam – miešaš – mieša – miešame.
Oplatí sa prečítať: Plnovýznamové a neplnovýznamové slovesá
Zdrobneniny
Po predchádzajúcej dlhej slabike sa vkladá krátka samohláska:
krídlo – krídelko (nie krídielko)
vlákno – vlákenko (nie vlákienko).
