Tri gaštanové kone – žáner a téma
Z hľadiska žánru je dielo svojím rozsahom novelou, hoci jeho pôdorys je charakteristický pre román a má znaky rozprávky. Námetom novely je príbeh lásky dvoch mužov k jednej žene. Úvod novely začína slovami hlavnej postavy. „Ľudia sa to naučili volať šťastím, ale my, Magdaléna moja, my to budeme volať životom …“ Záver potvrdzuje ústrednú myšlienku, že láska prekoná všetko zlo.
Dejovú líniu tvorí:
- Petrov návrat
- Sľub lásky hlavných hrdinov
- Návrat Petra do rodnej dediny
Rozprávač
Dej novely je vyrozprávaný hlavnou postavou – Petrom. Autorku zaujíma okrem deja aj psychika postáv. Ich duševný život, hlavne Petrov, zachytáva vnútorným monológom.
Prostredie
Priestorom, prostredím, v ktorom sa odohráva príbeh sú Orava (oravská dedina Leštiny) a Turiec.
Neprehliadni: Tri gaštanové kone – Margita Figuli: Rozbor diela (III.časť)
Znaky naturizmu
V novele Tri gaštanové kone sa opisy prírody, jeden z hlavných znakov naturizmu, vyskytujú skoro vždy len na začiatku kapitoly a vytvárajú rámec deja. Výrazne sa uplatňuje ďalší znak naturizmu – rozprávkovosť.
Znaky rozprávky
- postavy sú rozdelené na dobré (Peter, Magdaléna) a zlé (Jano Zápotočný a Magdalénina matka)
- v príbehu sa často využíva číslo tri: tri hlavné postavy (trojuholník vzťahov), tri gaštanové kone, tri úlohy, ktoré má splniť Peter, aby získal Magdalénu (1. postaviť dom, 2. nájsť si stále zamestnanie, 3. vrátiť sa s troma gaštanovými koňmi)
- zvieratá zasahujú do deja – kôň neublíži Magdaléne, ale zabije Jana, je teda vykonávateľom spravodlivosti,
- záver je rozprávkový – dobro víťazí nad zlom.
Jazykové prostriedky
- metafory, prirovnania, prívlastky,
- bohato sú zastúpené expresívne slová,
- časté opakovania, dialóg.
Charakteristika postáv
Peter (rozprávač) – hlavný predstaviteľ , je stelesnením dobra. V živote sa snaží konať podľa zásad kresťanskej etiky. Peter je tulák, skupuje drevo pre žilinskú pílu. Svojou pracovitosťou a usilovnosťou sa snaží získať Magdaléninu lásku. Splní sľub, ktorý jej dal – usadí sa, postaví dom a vráti sa za Magdalénou s tromi gaštanovými koňmi.
Oplatí sa prečítať: Rozprávanie v umeleckej literatúre
Jano Zápotočný , Petrov protiklad a sok v láske, je bohatý gazda z Leštín („prvý gazda v dedine“, „peňazí má ako pliev“), násilník a pašerák koní. Svojím nemorálnym konaním predstavuje prekážku v láske Petra a Magdalény. Správa sa kruto k ľuďom i zvieratám. Za svoju surovosť zaplatí životom.
Magdaléna – čistá, citovo založená a pobožná žena. Sľub, ktorý dala Petrovi nedodržala, pretože sa jej Jano Zápotočný násilím zmocnil a čakala jeho dieťa. Aj na matkino naliehanie sa vydala za Jana. So svojím osudom sa nikdy nezmierila, je však pasívna. Po Janovej smrti si Peter odviedol Magdalénu na troch gaštanových koňoch.
