Narácia – rozprávanie sa zakladá na príbehu, dejovosti. Je to zachytenie udalostí v časovej postupnosti, reťaz dejových zložiek, ktoré sú spojené časovo-príčinnými vzťahmi. Rozprávanie je pomenovanie pre slohový postup a zároveň aj slohový útvar. Rozprávanie v umeleckej literatúre využíva dramatické stupňovanie zápletky:
- úvod – expozícia
- zápletka – konflikt
- zauzľovanie – kolízia
- vyvrcholenie – kríza
- obrat – peripetia
- rozuzlenie
Rozprávanie je štylisticky najrozvinutejším a najbohatším slohovým postupom, obsahuje prvky hovoreného prejavu, subjektívnosti, expresívnosti, uplatňuje sa časová následnosť. Tieto prvky slúžia na vyvolanie estetického zážitku u čitateľa. V rozprávaní hrajú hlavnú úlohu slovesá, ktoré posúvajú dej dopredu.
Pozri tiež: Román, novela, poviedka – neveršovaná epika
Členenie rozprávania
Vertikálne sa rozprávanie člení na pásmo rozprávača a pásmo postáv.
Pásmo rozprávača – autorská reč rozvíja príbeh, komentuje konanie postáv, opisuje prostredie. Autorská reč je prostriedok objektívneho rozprávania, uplatňuje sa spisovný jazyk.
Pásmo postáv – priama reč postáv využíva prvky hovorovosti, dodáva prejavu autentickosť, dramatizuje a oživuje rozprávanie. Realizuje sa dialógom. Časti dialógu sa nazývajú repliky.
Funkcia dialógu – rozvíja príbeh, charakterizuje postavy, stupňuje konflikt.
Typy dialógov:
- symetrický – rozhovor dvoch postáv, repliky sa pravidelne striedajú, je charakteristický pre staršiu prózu,
- asymetrický – je prerušovaný autorskou rečou alebo vnútornou rečou postáv sa realizuje ako nevlastná priama reč a polopriama reč.
Zaujme ťa: Prehľad literárnych období: Starovek, stredovek, humanizmus a renesancia, barok
Nevlastná priama reč je v prvej osobe, najčastejšie nemá uvádzaciu vetu. Je včlenená do pásma rozprávača. Vyjadruje vnútornú reč postáv. Je typická pre súčasnú modernú prózu.
Polopriama reč je v 3. osobe, tvorí prechod medzi autorskou rečou a nevlastnou priamou rečou. Je referovaním o myšlienkach postavy. Nie graficky odlíšená.
Nepriama reč – rozprávač reprodukuje prehovor postavy vo vlastnej reči.
V umeleckom rozprávaní sa využívajú dramatizujúce prostriedky, ktoré zvyšujú napätie: krátke vety, nedokončené vety, historický prézent.
Rady a tipy, ako napísať dobré rozprávanie
- Rozprávanie v čistej podobe je zriedkavé. Aby ste dosiahli plastickosť príbehu, neprerozprávajte len dej, ale vykreslite prostredie, použite prvky opisu a charakteristiky, do rozprávania vkladajte prvky úvahy. Nezabudnite však na to, že rozprávanie musí dominovať.
- V úvode okrem expozície (predstavenia postáv a prostredia) môžete využiť in medias res (vstup priamo do deja) alebo retrospektívu. Retrospektíva, teda spomienka alebo návrat do minulosti, si vyžaduje už skúsenejšieho autora. Úvod nesmie byť zbytočne dlhý, pretože príbeh by strácal dynamickosť.
- Rozprávač musí zaujať príbehom, preto neodbočujte zbytočne od deja, aby vaše rozprávanie nebolo zdĺhavé a nudné.
- Vytvorte si len toľko postáv, s ktorými si „viete poradiť“. Postavy si nemôžu žiť vlastným životom.