V prezentácii sme si už priblížili umelecké postupy, prostriedky či techniky postmodernizmu. Teraz je čas na ich konkretizáciu pri analýze konkrétneho diela. Román Meno ruže od Umberta Eca ponúka svojskú hru, ktorá má viacero úrovní; detektívnu s prvkami gotického románu, no zároveň čitateľa vtiahne do bohatého historického kontextu, pozýva k zamysleniu nad politickými ambíciami cirkvi a jej vzťahom k európskym vládcom, vyžíva sa v erudovaných diskusiách o filozofii a semiotike.
Pomôže ti: Ako sa lepšie sústrediť a naštartovať svoj mozog na plné obrátky?
Dvojica protagonistov pri vyšetrovaní narazí na viac záhad, ale stretne sa aj s vteleným zlom, dokonale zamaskovaným pod rúškom staroby a múdrosti. Lepšie na tom nie je ani čitateľ. Autor mení svoju stratégiu a chce, aby čitateľ prinášal svoje interpretácie a stal sa spolutvorcom diela. Vytvára tak nový typ percipienta – toho, kto akceptuje pravidlá plurality jazykových hier, toho, kto sa ich ochotne a rád zúčastňuje.
Hoci si nerobíme nárok na komplexnú interpretáciu Ecovho románu, pri analýze Mena ruže sa sústreďujeme sa na kľúčové aspekty postmodernistického diela, no zároveň chceme byť sprievodcom čitateľa pri putovaní románovým labyrintom a pri odhalení hlbších významových rovín diela.
