Metonymia (gréc. – zámena mien) je umelecký prostriedok, patrí k trópom. Je to obrazné pomenovanie, ktoré vzniká prenášaním významov na základe vnútornej súvislosti, teda vnútornej väzby medzi nimi. Väzba medzi predmetmi je taká pevná, že sa môžu navzájom zastupovať. Môže ísť o vzťah príčiny a následku, formy a látky, pôvodcu a diela, vlastníka a vlastníctva.
Pozri tiež: Epiteton: Charakteristika umeleckého prostriedku
Rovnako ako metafora môže byť lexikalizovaná. Napr. Číta Kukučína. Počúva Čajkovského. Vypil už tretí pohár. Živí sa rukami.
Synekdocha
Najbežnejším druhom metonymie je synekdocha. Je založená na kvantitatívnej zámene, teda zámene časti a celku. Pomenúva:
a) nejaký celok jeho časťou (pars pro toto)
- A ty si zatiaľ vyčkávala na mňa, ty verná rodná hruda kamenistá…. (J. Kostra, Moja rodná) Živí päť krkov. Bolo to napísané jeho rukou.
- Po požiari prišli o strechu nad hlavou. (Prišli o dom.)
b) nejakú časť celkom (totum pro parte)
- Celá dedina sa zbehla pozrieť na ten zázrak.
Aký je rozdiel medzi metaforou a metonymiou?
Spoločným znakom obidvoch umeleckých prostriedkov je to, že patria k trópom a vznikajú prenášaním významov. Zatiaľ čo metafora vzniká prenášaním na základe vonkajšej podobnosti. Napr.: Lístie prší. Má havranie vlasy. Metonymia vzniká prenášaním na základe vnútornej súvislosti. Napr.: Vypil celú fľašu. Hral Beethovena.
