Vnútorný monológ je myslený, ale nahlas nevyslovený prehovor postavy. Zachytáva tok myšlienok, ktoré umožňujú pochopiť vnútorné pohnútky pred nejakým činom alebo po ňom. Odráža teda rozličné psychické stavy a motiváciu konania postáv alebo ich myšlienkové procesy. Je vhodným prostriedkom na zobrazenie krízového stavu postavy. Môže obsahovať aj myšlienky vypovedajúce o vzťahu postavy k iným postavám.
Existujú tri druhy vnútorného monológu:
- úvahový
- spomienkový, čiže retrospektívny
- dejový – postava preberá funkciu rozprávača.
Vnútorný monológ je súčasťou horizontálneho členenia textu a patrí do pásma postáv. Môže byť vyjadrený polopriamou rečou, nevlastnou priamou rečou, zriedkavejšie priamou rečou.