Dielo Hamlet je 5-dejstvová tragédia, ktorá odráža krízové javy v Anglicku (16. – 17. stor.) aj osobný smútok dramatika zo smrti syna Hamnetha. Dej sa odohráva na dánskom kráľovskom hrade Elsinor v 12. storočí. Hlavnou postavou je kráľovič Hamlet. Autor zobrazuje idealistický boj osamoteného jednotlivca vo svete intríg a zločinu.
Pozri aj: William Shakespeare: Charakteristika a prehľad tvorby
Hamlet – postavy :
Hamlet – dánsky kráľovič
Ofélia – jeho milá
Claudius – strýko, kráľ
Gertrúda – Hamletova matka
Polonius – najvyšší komorník, otec Ofélie a Laerta
Laertes – syn Polónia, prichádza sa pomstiť
Horatio – Hamletov priateľ
Rosenkrantz a Guildenstern – spolužiaci z univerzity
Fortinbras – nórsky vojvodca
Dej tragédie
Claudius zavraždí svojho brata (nalial spiacemu bratovi do ucha jed), Hamletovho otca, aby získal ruku kráľovnej Gertrúdy a dánsky trón. Duch mŕtveho Hamletovho otca synovi odhalí zločin.
„Tak v spánku rukou brata prišiel som o život, korunu i kráľovnú… Nech akúkoľvek pomstu zosnuješ, ruky si nepoškvrň, nič proti matke nespriadaj — ponechaj ju nebesám a tŕňom, čo jej v hrudi vyrástli a už ju bodajú. Nuž zbohom buď!“
Hamlet predstiera šialenstvo. Nepriatelia hľadajú príčinu Hamletovej pomätenosti, tušia nebezpečenstvo. Polónius má pochybnosti.
„Ako výstižne niekedy odpovedá! Šialenstvu sa často pošťastí trafiť do terča s toľkou presnosťou, že zdravý rozum by sa na také niečo nikdy nezmohol. Pôjdem a hneď to nejako narafičím, aby sa stretol s mojou dcérou.“
Tiež sa oplatí pozrieť: Rozbor diela Hamlet a charakteristika hlavnej postavy (II. časť)
Ofélia sa stáva nástrojom intríg svojho otca Polonia. Podstupuje vnútorný zápas medzi poslušnosťou k otcovi a láskou k Hamletovi.
Aby Hamlet získal dôkaz, zinscenuje so skupinou potulných hercov pred Claudiom hru o kráľovražde.
„Bárs vražda nemá jazyk, prevraví zázračným nástrojom. Tí herci tu predvedú pred ujcovým pohľadom otcovo zavraždenie… Nech ten výstup lepom je, na ktorý sadne kráľa svedomie.“
Claudius je otrasený. Ozve sa v ňom svedomie. Hamlet ho v takomto rozpoložení nedokáže zabiť.
Matka chce dohovoriť Hamletovi. Skrytý Polónius tajne odpočúva. Hamlet ho cez záves prebodne. Kráľ sa rozhodne zbaviť Hamleta a posiela ho do Anglicka. Princ tuší zradu, vymení sprievodný list. Na zradu doplatia Rosenkrantz a Guildenstern.
Dráma smeruje k tragickému vyvrcholeniu
Hamlet sa stretáva s Laertom, keď na cintoríne smúti za Oféliou, ktorá sa pomiatla a utopila. Laertes sa po návrate z Francúzska stane nástrojom kráľových úkladov. Hamlet má pri súboji s Laertom zomrieť otráveným mečom. Laertes zraní princa, ale pri zámene kordov je sám smrteľne zasiahnutý. Kráľovná Gertrúda si pripila na Hamletov úspech otráveným vínom. Laertes sa pred smrťou sa priznáva.
„Nehľadaj, Hamlet. Už si zabitý, nijaký liek ti pomôcť nemôže a ostáva ti iba zopár chvíľ. Ten nástroj zrady držíš v ruke sám: je ostrý, otrávený. Padol som do vlastnej pasce. Z nej už nevstanem — v tom víne tvoja matka mala jed — nevládzem — vinný za všetko je kráľ.“
Umierajúci Hamlet prebodne Claudia a zabráni priateľovi Horátiovi v samovražde. Horátio má žiť, aby odhalil skutočnú pravdu. Do Elsinoru vstupuje nórsky vojvoda Fortinbras, dá Hamleta s poctami pochovať.
Zaujme ťa: Hamlet: William Shakespeare (rozbor diela a tvorba)
Porovnanie klasickej a shakespearovskej tragédie
Klasickí tragédi zdôrazňovali konflikt medzi osudom a slobodnou vôľou. Jadrom každej veľkej tragédie je súboj medzi ľudským sklonom k absolútnemu prijatiu osudu a prirodzenou túžbou ovládať osud.
Sofokles i Shakespeare sa síce zhodujú v tom, že sily osudu a voľby neustále súperia o kontrolu nad ľudským životom, no výsledok tohto zápasu je u týchto veľkých dramatikov určovaný spoločenskými podmienkami a dobou, v ktorej žili.
U gréckeho dramatika Sofokla osud premôže ľudskú vôľu. Jeho postavy sa napriek úsiliu vzdorovať, nakoniec svojmu osudu vzdajú. Sofoklove hry varujú pred pýchou, ktorá nás klamne presviedča, aby sme verili, že je v ľudských silách zmeniť osud.
Ako si zorganizovať priestor na štúdium? Pozri >>>
Pre Shakespeara – kresťana – predstavuje výber medzi dobrom a zlom základnú dilemu človeka; pre neho je ľudská vôľa nezlomná. Aj keď osud môže nakoniec zvíťaziť, človek musí bojovať až do smrti, ak je to potrebné, aby zostal pánom svojich vlastných rozhodnutí – volieb, ktoré nakoniec rozhodnú, či a ako ho jeho osud porazí.
