Na základe významových súvislostí, vzťahov medzi slovami sa slová delia na synonymá, antonymá a homonymá.
Synonymá
Synonymá (rovnoznačné slová) sú slová s podobným významom, ale odlišnou formou. Menej časté sú absolútne synonymá, ktoré majú úplne rovnaký význam (oblok – okno, darovať – venovať, veľa – mnoho, jazykoveda – lingvistika ). V jazyku prevažujú čiastočné synonymá, ktoré majú podobný význam (trh – jarmok, dať – darovať, plač – vzlyk).
Synonymami sú slová, ktoré patria do toho istého slovného druhu (udatný – smelý – chrabrý). Synonymá teda nie sú slová, ktoré patria do rôznych slovných druhov (udatnosť – osmeliť sa – chrabrosť).
Synonymický rad
Synonymá sa vyskytujú nielen v dvojici, ale aj vo väčšom počte slov. Rozlišujú sa teda synonymické dvojice a synonymické rady. Synonymický rad vytvára viac slov s podobným významom (pekný, nádherný, úžasný, očarujúci, úchvatný; bežať, utekať, uháňať, upaľovať, trieliť, fujazdiť ).
Množstvo synoným je dôkazom bohatstva jazyka. Z hľadiska štylistického využitia pomáhajú vyhnúť sa opakovaniu tých istých slov, odstraňujú jednotvárnosť prejavu.
Antonymá
Antonymá (opozitá) sú dvojice slov s opačným významom. Napr.: deň – noc, dobrý – zlý, hore – dole. Antonymá rovnako ako synonymá a homonymá patria do rovnakého slovného druhu. Na rozdiel od synoným tvoria len dvojice. Využívajú sa hlavne v umeleckom a publicistickom štýle.
Tiež ťa zaujme: Umelecké jazykové prostriedky: Charakteristika a príklady
Homonymá (rovnozvučné slová) sú slová, ktoré rovnako znejú, majú rovnakú formu, ale rozdielny význam.
Napr.: mať (matka) – mať (vlastniť), zľava (smer) – zľava (výhodnejšia cena), jačmeň (obilnina) – jačmeň (hnisavý zápal na očnom viečku).
Homonymá sa delia na:
- Vlastné homonymá – zhodujú sa zo zvukovej a grafickej stránky.
zámok (budova) – zámok (na zamykanie)
- Morfologické homonymá (homoformy) – zhodujú sa z formálnej stránky.
zľava (podstatné meno) – zľava (príslovka)
- Fonetické homonymá (homofóny) – slová, ktoré sa odlišujú graficky, zhodujú sa ale vo výslovnosti.
prúd (vody) – prút (konárik)