Prívlastok je rozvíjací (vedľajší) vetný člen, ktorý rozvíja podstatné meno v úlohe ktoréhokoľvek vetného člena. S podstatným menom tvorí určovací sklad (determinatívnu syntagmu). Pýtame sa naň otázkami: aký (aká, aké, akí), ktorý (ktorá, ktoré, ktorí), čí (čia, čie). Delí sa na zhodný a nezhodný.
Pozri aj ďalší vedľajší vetný člen: Predmet
Zhodný prívlastok
Stojí spravidla pred nadradeným podstatným menom a býva vyjadrený:
- prídavným menom (zaujímavá kniha, sestrino pero, výborný výsledok),
- zámenom (môj priateľ, niektorý recept, akýsi chlapec),
- číslovkou (siedmy deň, dvojnásobný víťaz, trojaké zákusky)
Zhodný prívlastok sa s podstatným menom, ktoré je jeho nadradeným vetným členom, zhoduje v rode, čísle a páde a skloňuje sa s ním. Napr.: nový dom, z nového domu, novému domu….
Nezhodný prívlastok
Stojí za podstatným menom. Je vyjadrený:
- najčastešie podstatným menom v genitíve (strecha domu, kilo cukru, štipka soli, obrana hradu, zmena programu),
- podstatným menom v datíve (list priateľovi, služba zákazníkom, pozdrav rodičom),
- podstatným menom v inštrumentáli (cesta vlakom, pohyb rukou, prechádzka lesom),
- príslovkou (krok vľavo, pohľad späť),
- slovesným neurčitkom (túžba lietať, chuť učiť sa).
Z hľadiska zloženia môže byť:
- holý – môj dom
- rozvitý – môj nový dom
- viacnásobný – môj a tvoj dom
