Vedľajšie vety v podraďovacom súvetí sa rozdeľujú podľa toho, ktorý člen hlavnej vety vedľajšia veta rozvíja. V článku Jednoduché podraďovacie súvetie: Základná charakteristika sme si vysvetlili, ako zistiť, ktorá veta v podraďovacom súvetí je hlavná a ktorá vedľajšia. Tiež sa v ňom dozviete, ako postupovať pri určovaní druhu vedľajšej vety. Pozrite si prehľad druhov vedľajších viet v podraďovacom súvetí.
Podmetová veta
Vedľajšia podmetová veta zastupuje podmet hlavnej vety. Spytujeme sa ňu rovnako ako na podmet otázkami nominatívu (kto, čo) kto? čo? spolu s hlavnou vetou. Podmetové vety sa najčastejšie začínajú vzťažnými zámenami kto, čo a spojkami že, aby, prečo. Podraďovacie súvetie s vedľajšou vetou podmetovou sa často vyskytuje v prísloviach a porekadlách.
Napríklad: Kto sa honosí, v hlave veľa nenosí. (Kto v hlave veľa nenosí? Ten, kto sa honosí.) Čo sa nosí, to sa derie. Čo sa v srdci varí, to sa v tvári zjaví. Kto hlboko orie, zlato vyoráva
Zdalo sa jej, že si ju nikto nevšíma. (Čo sa jej zdalo? Že si ju nikto nevšíma.) Nestávalo sa, aby sa nepozdravil. Vysvetľoval, prečo sa mu to nepáči.
Prísudková veta
Prísudková veta je zriedkavá. Hlavná veta je jednočlenná. Používajú sa spájacie výrazy aký – taký; taký, že a odkazovacie výrazy taký, ten.
Napríklad: Aká matka, taká Katka. Starý otec bol taký, že každému rád pomohol. Aký človek, taký čin. Ja nie som ten, o kom snívaš.
Prívlastková veta
Prívlastková veta vyjadruje prívlastok hlavnej vety. Pýtame sa na ňu otázkami aký?, ktorý? spolu s hlavnou vetou. Prívlastková veta je uvádzaná spojkami a spájacími výrazmi: ktorý, kto, čo, aký, čí, ako, kde, kadiaľ.
Napríklad: Kuchár začal pripravovať ryby, ktoré ulovili v jazere. Starká pozbierala jabĺčka, čo popadali zo stromu. Vošiel do miestnosti, kde bolo plno kníh.
Prívlastková veta stojí bezprostredne pri podstatnom mene, ktoré rozvíja, preto sa pri tomto type vedľajšej vety stretávame s tým, že vedľajšia veta je vložená do hlavnej vety. Z hľadiska interpunkcie je z obidvoch strán oddelená čiarkou.
Napríklad: Knihu, ktorú hľadal, konečne našiel. Všetci hostia, ktorých sme pozvali, prišli na stretnutie.
Predmetová veta
Na vedľajšiu vetu predmetovú sa pýtame pádovými otázkami okrem nominatívu (v nominatíve je podmet). Hlavná veta obsahuje predmetové sloveso, ktoré vyjadruje oznámenie, vôľu, snahu, cit a zmyslové vnímanie. Najčastejšie spojky a spájacie výrazy sú: že, čo, aby, kto, či.
Napríklad: Nerozprávaj o tom, čo si tu videl. Ani netušila, že ich dnes stretne. Navrhli sme, aby sa zúčastnili súťaže aj oni. Počula, že sa otvorili dvere. Auto predal tomu, kto sa prvý ozval.
Príslovková veta
Vedľajšia veta príslovková vyjadruje príslovkové určenie hlavnej vety.
- Miestna veta vyjadruje príslovkové určenie miesta hlavnej vety. Najčastejšie sa uvádza spájacími výrazmi: kde, kam, kade, kadiaľ, kdekoľvek, kde – tu, atď.
Napríklad: Pôjdem, kam ma oči povedú. Kam vietor, tam plášť. Zastali tam, kde začínala rovina. Kde nechodí slnko, tam chodí lekár. Kamkoľvek sa pozrie, všade sú samé hory.
- Časová veta zastupuje príslovkové určenie času hlavnej vety. Býva uvádzaná spojkami: kým, keď, až keď, kedykoľvek, zatiaľ, sotva, odkedy, až vtedy – keď, atď.
Napríklad: Čítala mu večer rozprávky, kým nezaspal. Sotva vyšlo slnko, vyskočil z postele. Keď zapršalo, tráva sa zazelenala. Spamätal sa, keď zostal sám. Keď ti najviac chutí, prestaň jesť.
- Spôsobová veta vyjadruje príslovkové určenie hlavnej vety. Je uvádzaná spojkami a spájacími výrazmi: ako, tak, tak – ako, atď.
Napríklad: Ako ho to naučili, tak to robil. Ako sa do hory volá, tak sa z nej ozýva. Tváril sa, ako keby nepočul. Žiadna kaša sa neje taká horúca, ako sa navarí.
- Príčinná veta vyjadruje cieľ toho, čo sa chce dosiahnuť dejom hlavnej vety. Vedľajšie vety vyjadrujú spojkami: aby, nech, čo, ako, atď.
Napríklad: Prišiel som za vami, aby sme sa dohodli. Podaj mi kabát, nech sa oblečiem.
Doplnková veta
Doplnková veta vyjadruje doplnok hlavnej vety. Patrí k zriedkavým podraďovacím vetám. Najčastejšie sa uvádza spájacími výrazmi: ako, akoby, že.
Napríklad: Videl ich, ako utekajú k lesu. Hľadel naňho, ako sa obzerá.
