Vedľajšie vety v podraďovacom súvetí sa rozdeľujú podľa toho, ktorý člen hlavnej vety vedľajšia veta rozvíja.

Podmetová veta

Vedľajšia podmetová veta zastupuje podmet hlavnej vety. Spytujeme sa ňu rovnako ako na podmet otázkou kto? čo? spolu s hlavnou vetou. Podmetové vety sa najčastejšie začínajú vzťažnými zámenami  kto, čo a spojkami že, aby, prečo. Podraďovacie súvetie s vedľajšou vetou podmetovou sa často vyskytuje v prísloviach a porekadlách.

Kto sa honosí, v hlave veľa nenosí. Kto hlboko orie, zlato vyoráva. Čo sa nosí, to sa derie. Čo sa v srdci varí, to sa v tvári zjaví. Zdalo sa jej, že si ju nikto nevšíma. Nestávalo sa, aby sa nepozdravil.

Prísudková veta

Prísudková veta je zriedkavá. Hlavná veta je jednočlenná. Používajú sa spájacie výrazy aký – taký; taký, že.

Aká matka, taká Katka. Starý otec bol taký, že každému rád pomohol. Aký človek, taký čin.

Pozri aj: Jednoduché podraďovacie súvetie: Základná charakteristika

Prívlastková veta

Prívlastková veta vyjadruje prívlastok hlavnej vety. Pýtame sa na ňu otázkami aký?,  ktorý?  spolu s hlavnou vetou.  Prívlastková veta je uvádzaná spojkami a spájacími výrazmi: ktorý, kto, čo, aký, čí, ako, kde, kadiaľ.

Kuchár začal pripravovať ryby, ktoré ulovili v jazere. Starká pozbierala jabĺčka, čo popadali zo stromu. Vošiel do miestnosti, kde bolo plno kníh.

Predmetová veta

Na vedľajšiu vetu predmetovú sa pýtame pádovými otázkami okrem nominatívu (v nominatíve je podmet). Hlavná veta obsahuje predmetové sloveso, ktoré vyjadruje oznámenie, vôľu, snahu, cit a zmyslové vnímanie. Najčastejšie spojky a spájacie výrazy sú: že, čo, aby, kto, či.

Nerozprávaj o tom, čo si tu videl. Ani netušila, že ich dnes stretne. Navrhli sme, aby sa zúčastnili súťaže aj oni.

Príslovková veta

Vedľajšia veta príslovková vyjadruje príslovkové určenie hlavnej vety.

Príslovková veta miestna vyjadruje príslovkové určenie miesta hlavnej vety. Najčastejšie sa uvádza spájacími výrazmi: kde, kam, kade, kadiaľ, kdekoľvek, kde – tu, atď. Pôjdem, kam ma oči povedú. Kam vietor, tam plášť. Zastali tam, kde začínala rovina.

Príslovková veta časová zastupuje príslovkové určenie času hlavnej vety. Býva uvádzaná spojkami: kým, keď, až keď, kedykoľvek, zatiaľ, sotva, odkedy, až vtedy – keď, atď. Čítala mu večer rozprávky, kým nezaspal. Sotva vyšlo slnko, vyskočil z postele. Keď zapršalo, tráva sa zazelenala.

Príslovková veta spôsobová vyjadruje príslovkové určenie hlavnej vety. Je uvádzaná spojkami a spájacími výrazmi: ako, tak, tak – ako, atď. Ako ho to naučili, tak to robil. Ako sa do hory volá, tak sa z nej ozýva. Tváril sa, ako keby nepočul.

Príslovková veta príčinná vyjadruje cieľ toho, čo sa chce dosiahnuť dejom hlavnej vety. Vedľajšie vety vyjadrujú spojkami: aby, nech, čo, ako, atď. Prišiel som za vami, aby sme sa dohodli. Podaj mi kabát, nech sa oblečiem.

Doplnková veta

Doplnková veta vyjadruje doplnok hlavnej vety. Patrí k zriedkavým podraďovacím vetám. Najčastejšie sa uvádza spájacími výrazmi: ako, akoby, že. Videl ich, ako utekajú k lesu.

batoh proti zlodejom
tlačidlo batoh
Zdroj: www.alinda.sk

Pin It on Pinterest