Jednoduché podraďovacie súvetie vzniká spojením dvoch nerovnocenných viet pomocou podraďovacích spojok a vzťažných zámen. Nadradená veta je gramaticky samostatná, volá sa hlavná veta. Podradená veta – vedľajšia veta – nie je gramaticky samostatná a má význam v spojení s hlavnou vetou. Podradená veta vyjadruje niektorý člen nadradenej vety.
Na začiatku vedľajších viet stoja podraďovacie spojky a vzťažné zámená. Podraďovacie spojky na začiatku vedľajších viet sú všeobecné (používajú sa pri viacerých druhoch vedľajších viet) – že, aby, keď a špecifické (používajú sa len pri jednom druhu vedľajších viet) – pretože, lebo, keď.
Aj keď sa zvyčajne podraďovacie súvetie začína hlavnou vetou, niekedy stojí na začiatku vedľajšia veta. Keď naprší, uschne.
Rozlíšiť hlavnú a vedľajšiu vetu pomôžu tieto kroky:
- hlavná môže stáť osamote,
- vedľajšia veta nemôže stáť osamote, dopĺňa význam hlavnej vety,
- vedľajšia veta sa začína spojkou alebo spájacím výrazom,
- hlavnou vetou sa pýtame na vedľajšiu vetu,
- vedľajšou vetou odpovedáme.
Napr. Včera videl film, o ktorom rozprával svojim priateľom. Aký film včera videl? (Hlavná veta.) O ktorom rozprával svojim priateľom. (Vedľajšia veta.)
Nezabudni pozrieť aj: Podraďovacie súvetie: Druhy vedľajších viet
Pre zistenie druhu vedľajšej vety je dôležité opytovacie zámeno na začiatku otázky. Podľa neho určujeme druh vedľajšej vety. Rovnako sa pýtame na vetný člen. Aký film videl? Otázkou aký sa pýtame na prívlastok, a preto vedľajšia veta (o ktorom rozprával svojim priateľom) je vedľajšia veta prívlastková.
Related Posts:
