Dráma má dva významy:
- širší – literárny druh (spolu s lyrikou a epikou),
- užší – dramatický žáner (tragédia, komédia).
Ako vznikla dráma
Dráma vznikla v starovekom Grécku na oslavách boha Dionýza z chórových piesní, z dialógu medzi zborom a hercom. Zbor (chór) vyjadroval posolstvo bohov, komentoval dej, charakterizoval postavy a ich činy. K prvému hercovi (protagonistovi) pribudli ďalší a úloha chóru sa postupne oslabovala. (Druhého herca uviedol na javisko Aischylos a tretieho Sofokles, ktorý sa stal ozajstným tvorcom drámy, lebo to umožnilo predstavovať aj zložité príbehy.)
Od roku 534 pr. Kr. sa konali dionýzie, boli oslavou jari. Trvali šesť dní a posledné tri sa hrali tragédie. Po 50 rokoch pribudli komédie. Bol im vyhradený jeden deň. Divadelná hra sa hrala len jedenkrát, preto sa z množstva hier zachovala len nepatrná časť. Autori hier často vystupovali aj ako herci.
Amfiteátre
Hrávalo sa v divadle s polkruhovitým hľadiskom (amfiteáter) pod šírym nebom. Na vytvorenie polkruhovitého hľadiska Gréci využívali prírodné svahy. Do Dionýzovho divadla v Aténach sa zmestilo 17 tisíc divákov. Prvé polkruhové divadlá boli drevené, v strede scény bol oltár zasvätený Dionýzovi. Prvé kamenné divadlo sa objavilo po roku 400 pred Kristom.
Herci boli iba traja, mali na tvárach masky, aj ženské úlohy hrávali muži. Obrovský priestor si vyžadoval zvýšiť hercovu postavu zvláštnou obuvou (koturny mali až štvrť metra).
Najstaršie dramatické žánre
V starovekom Grécku vznikli dva základné žánre – komédie a tragédie. Tieto sa stali základom pre vznik novších dramatických foriem. Hlavnými predstaviteľmi tragédie boli Aischylos, Sofokles a Euripides, komédie písal Aristofanes.
Oplatí sa pozrieť: Dráma ako literárny druh: Pozri si v prezentácii
Dionýz (Dionýsos, v rímskej mytológii Bakchus) – boh vína, vinohradníkov, úrody, plodnosti, zbavoval ľudí starostí, prinášal radosť zo života. V jeho kulte vznikla lyrická pieseň (dithyramb) a dramatické umenie.
Orchestra – javisko, najskôr kruhové, neskôr polkruhové s oltárom uprostred.
Skéné – scéna, drevená, neskôr kamenná stavba, kam odchádzali herci a kde sa prezliekali, zároveň slúžila ako dekorácia. Oponu Gréci nepoznali.
