Tragédia (z gr. tragoidia – capí spev) – najstarší základný dramatický žáner. Charakteristický znak  je boj jednotlivca alebo skupiny s nepriateľskými silami (konflikt medzi výnimočnou osobnosťou a protivníkom), ktoré sú silnejšie ako on. Hlavný hrdina zahynie. Napriek tomu, že je obdarený výnimočnými vlastnosťami, nie je schopný zvíťaziť nad nepriateľom alebo nepriazňou osudu.

Klasická tragédia má záväznú kompozíciu:

  1. expozícia uvádza diváka do času a prostredia deja, oznamuje ho s hlavnými predstaviteľmi,
  2. kolízia (zápletka, zauzľovanie deja) je udalosť, ktorá má rozhodujúci vplyv na vývin a priebeh deja,
  3. kríza je dejová situácia, v ktorej dochádza k rozhodujúcej zrážke medzi hlavnými postavami,
  4. peripetia – nečakaný dejový zvrat,
  5. katastrofa – riešenie konfliktu tragickým vyvrcholením deja.

Neprehliadni: Sofokles – Antigona (autor a dejová osnova diela) I. časť

Komédia (z gr. kómódiá – spev veselého sprievodu) je základný dramatický žáner, v ktorom sa konflikt, dramatický dej a postavy zobrazujú s humornou nadsádzkou s cieľom vyvolať komický účinok – komično. Komickosť môže byť charakterová (na základe charakteru postáv) a situačná (zakladá sa na grotesknosti situácie).

Druhom komédie je fraška, v ktorej prevláda situačná komika a nadsádzka. Vznikla už v antike, rozvíjala sa v stredovekom Taliansku a Francúzsku. V reči postáv sa využíva slovná hračka a vtip. Postavy sú svojím charakterom
a zmýšľaním v ostrom kontraste.

Činohra sa vyvíjala popri tragédii a komédii od 19. storočia. Témou sú vážne spoločenské problémy. Na rozdiel od tragédie nedochádza k bezvýchodiskovým situáciám, ktoré by museli končiť smrťou hlavného hrdinu.

Pin It on Pinterest