Autor v dráme Hamlet zobrazuje idealistický boj osamoteného jednotlivca vo svete intríg a zločinu. Zločin v kráľovskom rode vedie k rozvratu celého štátu. Dej je založený na motíve vraždy a pomsty. Poďte sa pozrieť na detailnejší rozbor diela Hamlet.
Pozri aj: Hamlet: Základná charakteristika a obsah (I. časť)
Rozbor diela Hamlet
Hlavnú postavu, kráľoviča Hamleta zasiahne smrť otca, ktorého si vážil a miloval. Ťažko znáša aj to, že jeho matka Gertrúda sa príliš rýchlo vydala za jeho brata Claudia.
Hamlet:
„Dva mesiace je mŕtvy. Menej! Dva? Skvelý kráľ! Tento ani po členky mu nesiaha! Tak matku miloval, že ani vánok nesmel ofúknuť jej tvár. Či môžem, prekristapána, zabudnúť?“
Keď sa Hamlet od ducha mŕtveho otca dozvie, že kráľ Hamlet bol zavraždený svojím bratom Claudiom, rodinná dráma sa stáva politickou drámou a Hamletovou povinnosťou je pomstiť smrť svojho otca.
Duch:
„….pomsti tú hnusnú, bezohľadnú vraždu….. čuj, Hamlet môj, povráva sa, že keď som v sade spal, údajne uštipol ma had: a sluch celého Dánska hanobí sa lžou o mojom úmrtí; vedz, mladý princ, že had, čo tvojmu otcovi vzal život, na hlave nosí jeho korunu.“
Hamlet – váhanie a pochybnosti
Keď sa Hamlet od ducha mŕtveho otca dozvie, že kráľ Hamlet bol zavraždený svojím bratom Claudiom, rodinná dráma sa stáva politickou drámou a Hamletovou povinnosťou je pomstiť smrť svojho otca.
Duch: „….pomsti tú hnusnú, bezohľadnú vraždu….. čuj, Hamlet môj, povráva sa, že keď som v sade spal, údajne uštipol ma had: a sluch celého Dánska hanobí sa lžou o mojom úmrtí; vedz, mladý princ, že had, čo tvojmu otcovi vzal život, na hlave nosí jeho korunu.“
Hamlet, ktorý chce potrestať otcovu smrť, na jednej strane trpí pocitom nespravodlivosti, na druhej strane váha, či je on ten pravý, kto môže napraviť krivdu a potrestať vraha. Neodváži sa zasiahnuť skôr, kým sa nepresvedčí, že jeho podozrenie je správne. Tragédia má v tejto časti prvky detektívky s rekonštrukciou zločinu. Preto zinscenuje s kočovnými hercami na kráľovskom dvore hru o kráľovražde. Sleduje kráľovu reakciu.
„Som slabý tvor, čo smútkom podlieha — čert takú dušu ľahko ovládne, a možno chce ma zničiť. Potrebujem dôkazy. Nech ten výstup lepom je, na ktorý sadne kráľa svedomie.“
Shakespearovské charaktery nie sú čierno-biele. Aj v záporných postavách sa občas ozve svedomie. Kráľ počas predstavenia rozrušený vybehne zo sály, čím sa usvedčí zo zločinu.
Kráľ:
„Zhrešil som. Bože, aká modlitba ma spasí? Podlú vraždu odpusť mi? Nie! Dosiaľ teším sa tej koristi, pre ktorú vraždil som: mám korunu i kráľovnú; sen sa mi naplnil. Dostane milosť, kto sa nekajá? Hriech v tomto svete plnom zvrhlosti zlátenou rukou právo odstrčí a zločinom si zákon kupuje.“
Oplatí sa pozrieť: William Shakespeare: Charakteristika a prehľad tvorby
Vyspelý intelekt Hamletovi nedovolí konať impulzívne, ale pocit zodpovednosti ho núti prekonať pochybnosti a napraviť krivdu. V známom monológu uvažuje o živote, smrti a samovražde.
„Byť a či nebyť — kto mi odpovie, čo šľachtí ducha viac: či trpne niesť strely a šípy zlostnej Šťasteny, či pozdvihnúť zbraň proti moru bieda násilne ho premôcť?… Váhame — práve táto obava nám predlžuje strasti života… Len hrôza z toho, čo je po smrti… nám marí vôľu a káže radšej znášať známe zlá, než uniknúť k tým, ktoré nepoznáme. Tak svedomie z nás robí zbabelcov…“
Tragédia vrcholí
V závere tragédie Claudius vyzve Hamleta na šermiarsky súboj s Laertom, ktorého meč je otrávený. Claudius sa poistí a pre Hamleta je pripravená čaša s otráveným vínom. Laertes bodne Hamleta, dôjde k výmene mečov a Hamlet zraní Laerta. Gertrúda sa napije z čaše otráveného vína. Laertes sa pred smrťou prizná Hamletovi.
Laertes:
„Padol som do vlastnej pasce. Z nej už nevstanem — v tom víne tvoja matka mala jed —nevládzem — vinný za všetko je kráľ.“
Hamlet naplní pomstu, pred svojou smrťou zabije Claudia a navzájom si s Laertom odpúšťajú.
Hamlet podľahol v nerovnom zápase, ale pomenoval príčiny a nositeľov zla a bojoval proti nim.
Kontrasty: filozofické state aj výstižné prehovory, básnická obraznosť i hovorovosť, historické súvislosti aj dobové narážky, patetické slová i slovné hry, objavujú sa aj komické prvky (scéna s hrobármi), teda kontrast tragického a komického.
Napísali o Hamletovi
Walter Kerr vo svojej knihe Jak napsat hru (Orbis, Praha 1963) píše, že Hamlet je neraz označovaný za „človeka nečinnosti“. Jeho melancholická, introspektívna a ohľaduplná povaha ho vraj robí nerozhodným. Je taký skutočne? Nasleduje predsa strašného ducha, prisahá pomstu, rekonštruuje zločin v prítomnosti vraha, predstieraným šialenstvom maskuje svoje zámery, vzdáva sa milej, aby mohol pokračovať v diele, zabije intrigána Polónia, odolá vražedným úkladom, bojuje s Laertom, zabije ho, prebodne kráľa…
Monológy zaznamenávajú muža činu prinúteného uskutočniť čin, ktorý sa mu hnusí. „Hamlet si nepraje, ale musí konať.“
Hamletov zvyk, jeho tendencia premýšľať o veciach, je jednak jednou z jeho najpríťažlivejších humánnych vlastností, no zároveň v mnohých ohľadoch zapríčiní nielen jeho skazu, ale v konečnom dôsledku aj zánik celého dánskeho kráľovského rodu, pretože Fortinbras dokáže opäť získať zem, ktorú starý Hamlet kedysi odobral jeho otcovi. ( Oliver Tearle)
Hamletov príbeh
Podobne ako Gréci, aj alžbetínske a jakubovské publikum navštevovalo divadlo, aby si pozrelo hry, ktoré často videli alebo ktoré boli založené na známych príbehoch. Preto Shakespeare založil svojho Hamleta na populárnej škandinávskej ságe, ktorá v tej či onej podobe existovala najmenej sto rokov a ktorú herci z celej Európy hrali v skorších predstaveniach už v 50. rokoch 16. storočia.
Dej, na ktorom Shakespeare založil Hamleta , bol krvavým príbehom. Aj keď krviprelievanie v Shakespearovej verzii ostáva, hru vylepšil tak, aby bola poetická a plná podnetných úvah o zmysle života, o smrti, večnosti, vzťahoch, pokrytectve, pravde, existencii Boha a takmer všetkom, čo sa týka ľudstva.
Shakespeare napísal hru o pomste, ktorá bola v Shakespearových časoch veľmi populárna, ale v úplne novej podobe.
Hamletove skutočné prekážky závisia vo veľkej miere od kultúry, z ktorej protagonista pochádza. Shakespearov hrdina je jedinečný svojimi etickými pochybnosťami a najmä tým, že hľadá spôsob, ako splniť svoj hrozný príkaz bez toho, aby sa stal chladnokrvným vrahom.
