Slohový postup je spôsob, akým vyberáme a usporadúvame obsahovo-tematické a jazykové prostriedky do jazykového prejavu. Závisí od komunikačného zámeru. Výsledkom tohto procesu je slohový útvar.
Slohové postupy:
- Informačný slohový postup sa uplatňuje v jazykových prejavoch, ktoré majú sprostredkovať vecné údaje, fakty, základné informácie. Odpovedá na otázky: Kto? Čo? Kedy? Kde? Ako? Prečo? Nič, nevysvetľuje, len konštatuje. Má jednoduchú kompozíciu. K hlavným znakom patrí: aktuálnosť, objektívnosť, dokumentárnosť, vecnosť, zrozumiteľnosť. Typickými jazykovými prostriedkami sú: podstatné mená, číslovky, oznamovacie vety.
Slohové útvary: správa, oznámenie, pozvánka, žiadosť, zápisnica, protokol, inzerát, plagát.
- Opisný slohový postup zachytáva charakteristické znaky a vlastnosti osoby, predmetu a činnosti. Najčastejší kompozičný postup je od celku k častiam alebo od častí k celku. Charakteristickými jazykovými prostriedkami opisného slohového postupu sú: prídavné mená, podstatné mená, príslovky, prirovnania, oznamovacie vety s viacnásobnými rozvitými prívlastkami.
Slohové útvary:
- Podľa témy: dynamický a statický opis.
- Podľa vzťahu k jazykovému štýlu: náučný, umelecký (náladový) opis.
- Podľa cieľa zámeru: opis predmetu, opis osoby, charakteristika osoby, karikatúra, opis pracovného postupu.
Pozri tiež: Diskusný príspevok: Charakteristika a témy
- Rozprávací slohový postup zaujímavo a v časovom slede (časovej postupnosti) zachytáva príbeh, udalosť. Zachytáva udalosti, ako sa odohrávajú v čase a priestore. Každý príbeh je jedinečný, neopakovateľný. Kompozícia rozprávacieho slohového postupu: úvod, zápletka, vyvrcholenie, zvrat, rozuzlenie. K jazykovým prostriedkom patria: slovesá, minulý slovesný čas, historický prézent, citovo zafarbené slová, všetky druhy viet podľa spôsobu. Slohové útvary: rozprávanie, poviedka, novela, román, povesť, bájka, rozprávka.
- Výkladový slohový postup sa zameriava na logicko-príčinné súvislosti a objasňovanie podstaty javov. Vysvetľuje fakty, poúča, uvažuje, hodnotí. Rozoberá a vysvetľuje vzťahy medzi predmetmi a javmi z rozličných hľadísk. K znakom patrí: súdržnosť textu, následnosť myšlienok, objektívnosť pri výkladových slohových útvaroch a subjektívnosť pri úvahových slohových útvaroch. Z jazykových prostriedkoch sú príznačné: odborná terminológia, združené pomenovania, podstatné mená, číslovky, grafy, tabuľky, oznamovacie vety, zložené súvetia.
Slohové útvary:
- výklad, referát, prednáška,
- úvaha, recenzia, príhovor.
Výklad analyzuje, porovnáva, prináša nové poznatky, jeho cieľom je poučiť.
Úvaha subjektívne hodnotí známe fakty, vysvetľuje, zamýšľa sa, navrhuje riešenia.