Príklon Janka Kráľa, významného predstaviteľa slovenskej romantickej literatúry, k ľudovej slovesnosti sa najvýraznejšie prejavil v jeho baladách. Inšpiračným východiskom pre balady J. Kráľa boli Národné spievanky Jána Kollára, ale predovšetkým vlastná zberateľská činnosť.
Balady Janka Kráľa
Janík, hrdina balady Zverbovaný, je zo všetkých Kráľových postáv najväčšmi zrastený s ľudom. Je synom prírody, má odbojné črty, je plný nepokoja. Balady sú obrazom mravného zmýšľania ľudu, ktorý ovplyvňujú povery a báje. Janko Kráľ obohacuje ľudovú baladu o osobné prežívanie a sociálne prvky. Na poverčivosti je založená dejová zložka balád Povesť, Skamenelý, Kríž a čiapka, Bezbožné dievky. V sociálnej balade Pán v tŕní zabije pán na poľovačke človeka a zošalie.
Zakliata panna vo Váhu a divný Janko
Svoje životné pocity vyjadril Janko Kráľ v balade Zakliata panna vo Váhu a divný Janko. Prvýkrát bola uverejnená v almanachu Nitra v roku 1844. Patrí k najznámejším baladám v slovenskej literatúre. Vychádza z ľudovej povesti o zakliatej panne. Tú môže vyslobodiť iba junák, ktorý sa o polnoci za ňou vrhne do vôd Váhu, no musí mať prevrátené veci naruby.
V úvode básnik vytvára kontrast medzi idylickým obrazom slovenskej prírody a hlavným hrdinom Janíkom, ktorý nenachádza pokoj, okolie ho nechápe, túla sa sám prírodou.
Často blúdim, táram sa cez celý boží deň,
hľadajúc kolenačky aspoň dáky kameň,
na ktorý by si oprel boľavú hlavičku
a zadriemal zmorený aspoň len trošíčku.
Ale čo je nemožnô, to ani nehľadaj,
pokoja mať nemôžeš, všetko kričí: hybaj!
Odzadu plameň čierny ako rieka tečie,
spredu ma dač nasilu temer ťahá, vlečie.
V tomto diele je dokonale vystihnutý romantický hrdina.
Synček je veľmi divný, nikdy nie veselý,
hrdý, ukrutný, divý, hockde taísť smelý;
nikoho si neváži, nikomu nedvojí…..
Kamarátstva netrpí, na sebe prestáva,
samotný na nábreží on Váhu sedáva:
často keď s koňmi idú za rána bieleho,
ešte ho tam vídajú, chudáka, smutného.
Janko túži po veľkom čine, čo je charakteristickým znakom romantického hrdinu. Chce vyslobodiť zakliatu pannu. Zakliata panna je alegóriou slovenčiny.
Zaujme ťa: Umelecké jazykové prostriedky: Charakteristika a príklady
Janko sa vyberie do temnej noci, vrhne sa do Váhu, aby oslobodil zakliatu pannu, jeho pokus končí tragicky. Poruší podmienku úspešného odkliatia panny: „šaty naopak si vziať.“ Zabudol si prevrátiť „múď“ – vrecúško na tabak. „Do vodičky skočil, múď si neprevrátil.“ Ráno pastierik prináša správu o jeho smrti.
Lyrický hrdina
Lyrický subjekt, tak, ako je to pre balady príznačné, sa previní. V prvom rade svojou „divnosťou“, vylúčenosťou, dobrovoľnou izoláciou. Vyzývavým vystupovaním až manifestačne prekračuje spoločenské normy a bežné pravidlá. Porušuje tiež náboženské tradície, nesvätí a neslávi ani nedeľu, sviatok Nenebovstúpenia.
Tento duchovne významný sviatočný čas zohráva v balade dôležitú úlohu, lebo príbeh sa odohráva práve na sviatok Nanebovstúpenia Krista alebo Nanebovstúpenie Pána, čo je posledné zjavenie sa Krista apoštolom po jeho zmŕtvychvstaní na štyridsiaty deň po Veľkonočnej nedeli.
Lyrický hrdina je ľahostajný k vlastnému osudu. Základ tragickosti netvoria úklady protivníka, ale hrdinova osamelosť. Romantický prvok „rozorvanosti“ hrdinu a jeho nenaplniteľné túžby sa v balade prekrývajú s nevypočítateľným pôsobením neznámych osudových síl.
Metafora vody
Baladickosť u Kráľa je prítomná aj v navodení atmosféry, v opisoch i využití prírodnej symboliky a obraznosti. V balade, v súlade so žánrovými požiadavkami, sa kľúčová udalosť odohráva v noci. V prírodnom obraze sa odráža stav nepokojnej mysle romantického hrdinu.
Rieka v balade je temná, spolu s ostatnými živlami nepokojne dynamická: „Voda sa búri, vetrisko skučí / a na poli zem dudneje“
Rieka – voda symbolizuje tajomno, negatívnu, deštruktívnu silu.
„Odzadu plameň čierny ako rieka tečie, / spredu ma dač nasilu temer ťahá, vlečie.“
„Divný Janko“
Básnik sa spočiatku stotožňuje s romantickým hrdinom, používa 1. osobu (autoštylizácia). V záverečnej časti o hlavnej postave píše v tretej osobe, lebo len tak môže splniť svoj autorský zámer. Pomenovanie „divný Janko“ sa stalo označením samotného básnika.
Príklon k ľudovej slovesnosti umocňuje aj využitie pestrých výrazových prostriedkov – zdrobnenín, prirovnaní, opakovacích figúr, symbolov.
