Úvodná prezentácia k starovekej epickej literatúre predstavuje najvýznamnejšiu literárnu pamiatku mezopotámskeho písomníctva – Epos o Gilgamešovi. Nechýbajú podstatné informácie o diele, postavách i prehľadná dejová línia s pointou a výkladom symbolov. To všetko v pútavom grafickom spracovaní.
Mohlo by vás zaujímať
Autor alebo autori eposu sú stratení v staroveku. Vo všeobecnosti sa považuje za najstarší zaznamenaný príbeh, ktorý ešte existuje, a je o tisícročie starší ako najstaršie biblické spisy alebo grécke eposy. Epos podáva správu o dobrodružstvách historického kráľa Gilgameša, ktorý vládol mezopotámskemu mestu Uruk v dnešnej Warke v Iraku okolo roku 2750 pred Kristom.
Neprehliadni: Materiály k maturite
Prvé príbehy o veľkom kráľovi, ktorý túžil uniknúť smrti, sa šírili ústnym podaním. Najstaršie zachované texty príbehov pochádzajú z roku 2100 pred Kristom. Päť vzájomne prepojených básní napísaných v sumerčine (jazykom, ktorým sa hovorilo v starovekej Mezopotámii) rozpráva o piatich Gilgamešových dobrodružstvách, vrátane niekoľkých, ktoré nie sú v epose.
Okolo roku 1700 pred Kristom bol napísaný úplnejší a jednotnejší príbeh, protoepos, v akkadčine (starej babylončine). Napísané v tomto prípade znamená vtlačené do hlinených tabuliek. Starobabylonské príbehy o Gilgamešovi prežívajú na 11 takýchto tabuľkách.
Kto bol Gilgameš
Gilgameš, piatym kráľom Uruku, veľkého mesta Sumeru, bol synom kráľa Lugalbandu, a jeho matkou bola Ninsun, sumerská bohyňa.
Lugalbanda mal svoj vlastný zvláštny príbeh. Ako vojak v armáde kráľa Enmerkara Lugalbanda vykonal niekoľko zázračných činov, ktoré mu vyslúžili chválu bohov. Boli takí potešení, že z neho urobili polovičného boha. To môže byť dôvod, prečo pritiahol pozornosť krásnej bohyne Ninsun. Láska k Lugalbandovi ju priviedla k tomu, že veľkú časť svojho života prežila na Zemi ako manželka a matka, aj keď jej otec Anu bol bohom neba a jej matkou bola Uras. bohyňa Zeme. Preto nebol Gilgameš len tak „hocijakým“ hrdinom ako Herkules alebo Perseus. Gilgameš bol bohom z troch štvrtín, na čo bol mimoriadne hrdý.
Dejové východisko
Epos sa začína nástupom kráľa Gilgameša na trón Uruku. Jeho poddaní boli mimoriadne nešťastní zo spôsobu, akým vládol. Ľudia unavení otrockou prácou na veľkom múre cítia, že im nezostáva nič iné, len sa modliť k bohovi Anuovi, ktorý je zhodou okolností kráľovým starým otcom, a prosiť ho o pomoc…
Pokračovanie: Ilias: Staroveké eposy (II. časť)
