V umeleckej literatúre, predovšetkým v poézii, patrí metafora a personifikácia k najčastejším umeleckým prostriedkom.
Metafora
Metafora (gréc. prenos, prenesenie) je obrazné pomenovanie, ktoré vzniká prenášaním významov na základe podobnosti. To znamená, že sa slovným spojením alebo vetou označujúcim istý jav, dej, vec, vlastnosť pomenuje iný, podobný jav, dej, vec, vlastnosť:
- podobnosť medzi plynutím času a tečúcou vodou – nado mnou tíško pretekala noc,
- zvuková podobnosť medzi dažďom a padajúcim lístím – lístie prší,
- podobnosť medzi farbou snehu a sivými vlasmi – má na hlave sneh.
Metafora – príklady:
V poslednom lúči starootcovská horela roľa. (I. Krasko, Otcova roľa)
…mladosť… je kvetín lásky rajská záhrada, je anjel v prachu zaviaty! (A. Sládkovič, Marína)
….zapadá…. v sutiny jasný palác kultúry… (P. O. Hviezdoslav, Krvavé sonety)
….a človek, koník túlavý, od srdca k srdcu kluše… (M. Válek, Jesenná láska)
Niektoré metafory častým používaním zovšednejú, používajú sa v bežnej reči. Vznikajú tak lexikalizované metafory. Napr. smola sa mu lepí na päty, tvár mu horela od hanby.
Neprehliadni: Epiteton: Charakteristika umeleckého prostriedku
Personifikácia
Personifikácia (z lat. persona – osoba, facere – robiť, konať) je druhom metafory. Vzniká, keď sa neživým predmetom prisudzujú ľudské vlastnosti alebo schopnosti.
Personifikácia – príklady:
Poddaných krvou napitá pôda domov ma volá… (I. Krasko, Otcova roľa)
…zem stene… (P. O. Hviezdoslav, Krvavé sonety)
Slnce v zlatej kolíske nad horou umiera… (J. Botto, Smrť Jánošíkova)
…..v tichých hroboch spia v pokoji. ( S. Chalupka, Turčín Poničan)
.….a rieka už viac nevraví a rieka nenarieka. (M. Válek, Ticho nad krajom)
Prečítaj si: Aforizmus: Význam a príklady
