Základným žánrom neveršovanej epiky je román, novela a poviedka.
Román – znaky a žánrové formy
Román je veľký prozaický epický žáner.
Znaky románu:
- zobrazuje široký okruh života, dlhšie časové rozpätie,
- dôležitá je kategória rozprávača,
- množstvo postáv a udalostí,
- má hlavnú dejovú líniu ( viac hlavných postáv), vedľajšie dejové línie – epizódy (množstvo vedľajších postáv),
- vyostrené vzťahy; konflikty – postupné narastanie a vyvrcholenie,
- spájanie románov do celku – dilógia , trilógia , románový cyklus, epopeja.
Žánrové formy románu: dobrodružný, detektívny, historický, sci-fi, psychologický, spoločenský – sociálny , životopisný, autobiografický, cestopisný…
Vo všeobecnej rovine sa rozlišuje:
- román udalostí – dobrodružný román, western, detektívka,
- román postavy – autobiografický, vývojový, psychologický, dievčenský,
- román prostredia – spoločenský, sociálny, dedinský.
(Podľa W. Kaysera)
V bohatej typológii žánru nájdeme napr. pikareskný román, idylický, román v listoch (epištolárny r.), gotický, historický, filozofický alebo aj román o románe (metaromán). V 60. rokoch 20. storočia vznikol vo Francúzsku antiromán (objektívny r.), ktorý sa odkláňa od epickosti. Rozprávanie nahrádza deskripciou. Preto sa označuje aj spojením „škola pohľadu“.
Autorom prvého slovenského pôvodného románu René mláďenca príhody a skúsenosti (1784) je J. I. Bajza.
Novela – znaky
Novela (lat. novella – novinka) je epický prozaický žáner stredného rozsahu. Vznikla v Taliansku v období renesancie.
Pozri aj: Rozprávanie v umeleckej literatúre
Znaky novely:
- pútavý príbeh s výrazným zakončením (neočakávanou pointou),
- nemá väčšie odbočenia od ústrednej dejovej línie,
- zobrazuje súbor niekoľkých udalostí,
- dej má obvykle rýchly spád,
- dochádza k prekvapivému obratu, ktorý je jedným z hlavných znakov novely,
- menší počet postáv ako román, menej zložitá kompozícia ako v románe,
- dej odráža každodenný život.
Slovo novela vzniklo v 14. storočí v Taliansku. Označovala niečo nové, novinku. Za zakladateľa tohto žánru sa považuje Giovanni Boccaccio svojou zbierkou Dekameron.
Niekedy vznikajú pochybnosti, či je dielo poviedkou alebo novelou. Novelu môžeme chápať ako spojovací článok medzi poviedkou a románom. S poviedkou novelu spája zameranosť na dej, úzky okruh postáv a prekvapujúce rozuzlenie.
S románom má novela spoločné to, že dej je tvorený viac ako jednou epizódou a má rozvinutejšie konflikty. Ako príklad môžeme zo slovenskej literatúry uviesť novelu Boženy Slančíkovej Timravy Hrdinovia a novelu Dobroslava Chrobáka Kamarát Jašek.
Do kompozície vniesli viac dramatickosti a napätia Guy de Maupassant a Anton Pavlovič Čechov.
Poviedka – znaky
Poviedka je epický žáner malého alebo stredného rozsahu. Vznik poviedky je spätý s obdobím romantizmu.
Znaky poviedky:
- obyčajne spracúva iba jednu udalosť zo života človeka,
- len jedna zápletka,
- zvyčajne jedna hlavná postava, menej vedľajších,
- postavy vstupujú do deja sformované, charakterovo sa nevyvíjajú,
- menej dramatickosti a napätia ako v novele.
Menší rozsah poviedky ovplyvňuje aj to, že opisy sú zhustené a dôraz autor prenáša na konflikt a príbeh.
