Predložka v slovenčine stojí pred podstatným menom, zámenom, číslovkou a tvorí s ním zvukovú jednotku. Jednoslabičná predložka má so slovom, pred ktorým stojí, spoločný hlavný prízvuk. Preto v niektorých situáciách dochádza k hláskovej zmene predložiek, a to v závislosti od nasledujúceho slova. Tento jav sa nazýva vokalizácia predložiek.
Čo je vokalizácia predložiek?
Keď sa kvôli ľahšej výslovnosti a zrozumiteľnosti pridáva k predložkám zakončeným na spoluhlásku samohláska, hovoríme o vokalizácii. Pomenovanie pochádza z odborného termínu pre samohlásku – vokál.
Oplatí sa vedieť: Kedy nastáva spodobovanie a na akých miestach?
K predložke zakončenej na spoluhlásku sa pridáva samohláska o: so, zo, vo, nado, predo. Napr.: so synom, zo zákona, vo dverách. K predložke k sa pridáva samohláska u, napr. ku Kristíne.
K vokalizácii predložiek dochádza za istých podmienok
- Prvotné predložky zakončené na spoluhlásku bez, cez, nad, od, pod, pred, v, s, z, k sa vokalizujú pred tvarmi osobného zámena ja: bezo mňa, odo mňa, podo mnou, predo mnou, so mnou, zo mňa, ku mne.
- Predložky s, z, v, k sa vokalizujú pred slovami, ktoré sa začínajú na tú istú spoluhlásku, ktorá je v predložke: zo zeme, vo vode, ku kamarátke, tiež na párovú spoluhlásku z hľadiska znelosti: zo sadu, vo forme, ku gymnáziu.
- Predložky s, z sa vokalizujú pred slovami, ktoré sa začínajú na š, ž, napr. so ženou, zo šúpolia.
K vokalizácii predložiek nedochádza vtedy, keď predložky bez a cez stoja pred slovami, ktoré sa začínajú sykavkou. Správne je: bez zvyšku, bez zmeny. Nespisovné tvary sú: bezo zvyšku, bezo zmeny.