Spodobovanie (znelostná asimilácia) je jav vo výslovnosti, ku ktorému dochádza, keď sa stretnú dve spoluhlásky rozdielne podľa znelosti. Spoluhlásky sa podľa znelosti rozdeľujú na:
- párové znelé: b, d, ď, g, dz, dž, z, ž, h, v
- párové neznelé: p, t, ť, k, c, č, s, š, ch, f
Ostatné spoluhlásky sú nepárové znelé: m, n, ň, l, ľ, r, j. Samohlásky a dvojhlásky sú tiež znelé.
Napr. v slove Zuzka stoja vedľa seba spoluhlásky z a k. Z je párová znelá, k je párová neznelá spoluhláska. Spodobovanie funguje tak, že druhá spoluhláska v poradí ovplyvňuje prvú a tá sa vo výslovnosti mení na svoj znelostný pár, písomná podoba zostáva rovnaká. V slove Zuzka sa znelé z vo výslovnosti mení na neznelé s. Vyslovujeme teda [Zuska].
K spodobovaniu dochádza:
- v predložke – s bratom, k domu, v kine vyslovujeme [z bratom, g domu, f kine],
- na začiatku slova – kde, včela vyslovujeme [gde, fčela],
- v slovotvornej predpone – rozfúkať, podpis, vzchopiť vyslovujeme [rosfúkať, potpis, vschopiť],
- v koreni slova – hádka, prevádzka, liečba vyslovujeme [hátka, prevácka, liedžba],
- na konci slova pred prestávkou – dub, medveď, sneh vyslovujeme [dup, medveť, snech],
- na hranici dvoch slov – pes breše, kúp darček, loď priplávala vyslovujeme [pez breše, kúb darček, loť priplávala].
Zaujme ťa: Vokalizácia predložiek: V akých situáciách k nej dochádza?
K spodobovaniu nedochádza v predložkách s, so, k, ak stoja pred osobnými základnými zámenami – s ním, so mnou, k nemu.
