Samo Chalupka, najstarší predstaviteľ generácie štúrovcov, je tvorcom národnej a hrdinskej epiky. Charakteristickým znakom jeho poézie je hlboké vlastenecké cítenie a boj za slobodu národa.
Chalupka rovnako ako ostatní predstavitelia slovenského romantizmu nadväzoval na ľudovú slovesnosť:
- formou (písal ponášky na ľudovú pieseň, používal 13-slabičný verš, združený rým, prirovnania, epitetá…)
- obsahom (jánošíkovská tematika, tematika protitureckých bojov, dávna minulosť Slovákov).
Charakteristickým znakom jeho diel je monumentalizmus (básne sa viažu ku konkrétnemu miestu – hradu, bralu, rieke…) a patriotizmus (láska k vlasti).
Tematické okruhy
Básne Sama Chalupku sa rozdeľujú do troch tematických okruhov:
- jánošíkovská tematika
V básni Likavský väzeň uväznený junák uvažuje o svojom osude.
Z Likavy, zo zámku,
junák väzeň hľadí,
či Tatra už kopnie,
či sa háj už mladí.
Junák – Jánošík a jeho hôrni chlapci bojujú proti mocipánom.
Kráľohoľská – Básnik spojil jánošíkovský motív s ťažkým položením slovenského národa.
V tom našom národe,
zle je tam, nedobre:
Krivda za stôl sadla,
pravda u dvier žobre.
- protiturecká tematika
Boj pri Jelšave – Zobrazuje hrdinský boj národa proti Turkom.
Turčín Poničan – Báseň zachytáva ľudskú drámu jednoduchej slovenskej ženy, ktorú syn – poturčenec odvliekol do otroctva. Keď zistil, že otrokyňa je jeho matka, žiadal ju, aby zostala pri ňom a svojom vnúčati. Pred životom v prepychu víťazí jej láska k domovu. Ján Smrek na tento námet napísal libreto k opere Jána Cikkera Beg Bajadzid.
Zaujme ťa: Používaš spojenia byť rád za to alebo byť rád tomu?
Branko – S tureckými vpádmi súvisí aj veršovaná povesť o zvolenskom zbojníkovi, ktorý hrdinsky bojoval proti presile, ale zradou ho premohli. Verše z hrdinskej básne Branko sa na básnikovu žiadosť stali epitafom na jeho náhrobku.
V pravde žil som, krivdu bil som –
verne národ svoj ľúbil som.
- dávna minulosť Slovákov
Mor ho! V tejto epickej básni vyvrcholilo Chalupkovo úsilie o zobrazenie hrdinstva ľudu v boji za slobodu. Námet našiel v diele Pavla Jozefa Šafárika Dejiny slovenskej reči a literatúry.
Pozri tiež: Ivan Krasko: Básnické zbierky Nox et solitudo a Verše (rozbor)
