Epos (gréc. epos = slovo, reč)
Epos je základný žáner epiky veľkého rozsahu. Eposy jednotlivých vývinových etáp sa od seba podstatne odlišujú. Prvé eposy vychádzali z bájoslovia starovekých národov a boli to: hrdinské a bohatierske eposy.
Starogrécke eposy predpokladali poslucháča, prednášali sa pred zhromaždením ľudí (rapsódovia).
Znaky eposu:
- ustálené postupy: propozícia (krátke naznačenie deja), invokácia (vzývanie múz alebo bohov), in medias res (vstup priamo do stredu udalostí),
- opis boja,
- zásah bohov do deja (deus ex machina),
- množstvo odbočení od hlavného deja, epická šírka,
- zakončenie príbehu s dôrazom na poučenie (peronácia),
- Homér hrdina má mimoriadne vlastnosti a koná výnimočné činy,
- chýba podrobnejšia vnútorná charakteristika,
- podrobná vonkajšia charakteristika, epiteton constans,
- nestrannosť, epická objektivita.
Pozri aj: Epos o Gilgamešovi: Staroveké eposy (I. časť)
Epická šírka vzniká v starogréckom epose množstvom obšírnych odbočení od hlavného deja (podrobné opisy prostredia, bitiek, postáv, predmetov), čím sa zdržuje (retarduje) hlavný dej. Pri opise sa často používajú stále prívlastky (epitetá konstans) a prirovnania.
Epos: historický, rytiersky, idylický, komický, zvierací, duchovný, moderný (reflexívny).
Eposy: sumerský Epos o Gilgamešovi (3 tisíc pred Kr.), indické eposy Mahábhárata (5. stor. pred Kr.) a Rámajana (2. stor.pr. Kr.), Homérove eposy Ilias a Odysea (8. stor. pr. Kr.), francúzsky epos Pieseň o Rolandovi (9. stor.), španielsky epos Pieseň o Cidovi (12. st.), nemecký epos Pieseň o Nibelungoch (13. st.).
Vznikali hrdinské umelé eposy – Hollého Svätopluk a Sláv.
Nielen epos a balada si zaslúžia pozornosť: Dramatické žánre – tragédia, komédia, činohra
Balada (z lat. ballare = tancovať, pôvodne ľudová tanečná pieseň) je epický žáner stredného rozsahu.
Znaky balady:
- pochmúrny dej a tragický záver,
- vystupujú v nej neskutočné postavy (čert, vodník, víla …),
- rýchly dejový spád,
- gradácia
- niekedy sa vyskytuje refrén
- magické čísla (3, 7…)
