Knihy Alexandra Solženicyna, nositeľa nobelovej ceny za literatúru, sú výpoveďami o krvavých represáliách stalinského obdobia. Okrem osobných zážitkov spisovateľ vychádza aj zo spomienok ďalších ľudí, ktorí sa s ním podelili o vlastnú bolestnú skúsenosť. Čerpá zo svedectiev nevinných obetí odľudšteného režimu. Tých, ktorí prežili obdobie teroru, zatýkania, tých, ktorí pocítili krutosť vyšetrovateľov či otrocké nasadenie v gulagoch.
Pomôže ti: Ako sa lepšie sústrediť a naštartovať svoj mozog na plné obrátky?
V prezentácii sa zameriavame na debut A. Solženicyna, novelu Jeden deň Ivana Denisoviča. Práve táto próza prvýkrát otvorila dovtedy tabuizovanú tému gulagov a ich obyvateľov, „zekov“, ktorí tu v neľudských podmienkach prežívali zo dňa na deň, pracovali a umierali.
Tiež si prečítaj: Literatúra po roku 1945 (I. časť): Prehľad literárnych smerov
Nazrite teda, milí čitatelia, aj naším prostredníctvom do jedného jediného dňa v neľahkom živote Ivana Denisoviča Šuchova, väzňa sibírskeho pracovného tábora. Človeka, ktorý aj v podmienkach ohrozenia holej existencie nerezignoval na vlastnú dôstojnosť a v pomeroch, keď je identita redukovaná na číslo, nestráca svoje „ja“.
