Verš, strofa a rým – výstavba básne

Ak sa pri výstavbe literárneho diela uplatnil rytmus a intonácia, vzniká viazaná reč, teda veršované literárne dielo –poézia. Základnou rytmickou jednotkou je verš.

Pozri aj: Umelecké jazykové prostriedky: Charakteristika a príklady

Verš – definícia

Verš je rytmicky organizovaný a graficky vyznačený jeden riadok básne. Ak je medzi veršom a vetou zhoda, vzniká rytmicko-syntaktický paralelizmus.

Okolo mňa sa chmáry, hromy vijú,

ja letím, letím, kým ma nezabijú.

(Janko Kráľ, Orol) 

 

Keď sa koniec verša nezhoduje s koncom vety, vzniká veršový presah.

Ech, sebectvo! to! – a niet nad ohavou

tou zvíťaziť, vojsk, rekov po dnešok.

(P. O. Hviezdoslav, Krvavé sonety)

Strofa – definícia

Zoskupením veršov na základe metrického pôdorysu vzniká strofa (sloha). Strofa sa skladá z dvoch alebo viacerých veršov. Viac ako 14-veršové strofy sú v poézii zriedkavé. Celistvosť strofy sa označuje odstupom, medzi strofami sa vynecháva riadok. Z hľadiska tematického tvorí strofa myšlienkový celok a z hľadiska zvukového celok intonačný.

Rytmus – definícia 

Rytmus (z gréc. rhytmos – tok, prúd): 

1. všeobecný význam – pravidelné opakovanie rovnakých alebo podobných prvkov v časovej a priestorovej následnosti,
2. v poézii – pravidelné usporiadanie zvukových prvkov reči. 

 

Prozodické veršové systémy

Rytmus sa uplatňuje v poézii podľa určitých pravidiel. Na základe toho sa rozlišujú prozodické veršové systémy:

• časomerný prozodický systém

Na tvorbe rytmu  sa podieľa dĺžka  slabiky. Bol charakteristický pre antickú poéziu a v slovenskej poézii sa presadil v tvorbe Jána Kollára a Jána Hollého.

• sylabický (slabičný) prozodický systém

K jeho znakom patrí rovnoslabičnosť, rytmicko-syntaktický paralelizmus, polveršová prestávka, združený rým. V slovenskej poézii  slabičnú prozódiu používal Hugolín Gavlovič, neskôr sa objavil v tvorbe  štúrovcov.

• sylabotonický (slabično-prízvučný ) prozodický systém

Je založený na stopovej organizácii verša. Stopy (trochej, jamb, daktyl) sú vytvárané prízvučnými a neprízvučnými slabikami. Sylabotonickú poéziu vo svojej tvorbe využívali Svetozár Hurban Vajanský a Pavol Országh Hviezdoslav.

• tonický prozodický systém

V slovenskej poézii nenašiel uplatnenie.

Keď sa doučíš, zabav sa >>>

Rým – definícia

Rým je zvuková zhoda slabík na konci veršov, prípadne polveršov.

Druhy rýmov:

• združený (aabb)
• prerývaný (abcb)
• striedavý (abab)
• obkročný (abba)
• postupný (abcabc)